Dobré - každý pracuje s týmto konceptom, ale ak požiadate človeka, aby vysvetlil, čo má na mysli, s najväčšou pravdepodobnosťou to v skratke nedokáže. Celá diskusia rýchlo dospeje k tomu, že dobro je filozofický koncept a každý už vie, čo to je, pretože ho ľudia cítia vo svojich srdciach. Presné vysvetlenie týchto pojmov je však pre filozofov najzaujímavejšou úlohou.
Dobrota v západnej tradícii
Dobré označuje výrazy, ktoré popisujú morálne a etické kategórie. Toto je kategória etiky. V každodennom zmysle sa všetko nazýva dobré, čo je dobré, prináša šťastie alebo radosť a umožňuje vám získať lásku. Navyše každodenná interpretácia niekedy umožňuje „komplikované“typy dobra, keď výhody niektorých javov na prvý pohľad nie sú zrejmé, ale nakoniec sa ukážu ako dobré.
Filozofi západného sveta sa už dlho snažia opísať dobro tým, že ho porovnávajú s kategóriou zlého alebo zlého. Dobré je niečo úplne protikladné zlu, a ak je dobro prospešné, potom zlo škodí. Toto rozdelenie sveta na dobré a zlé časti je charakteristické najmä pre západný svet. Starí Gréci položili základy takýchto nesmiernych antonymov a neskôr kresťanské náboženstvo tento rozdiel ešte rozšírilo.
V kresťanstve sa teda dobru pripisuje božské postavenie a v tomto aspekte sa stáva absolútnym a mení sa na Božiu prozreteľnosť. To vám umožní získať ďalšie každodenné interpretácie, napríklad sa verí, že dobré výnosy a zlo nezostanú nepotrestané.
Dobré by malo byť nezaujaté, pretože ak sa to deje s cieľom dosiahnuť zisk, potom to už nie je celkom dobré, ale niečo z kategórie obchodných transakcií.
Dobrota vo východnej tradícii
Vo východnej tradícii neexistuje také jasné rozdelenie sveta na dobrý a zlý aspekt, rovnako ako neexistuje náboženstvo, ktoré by absolutizovalo pojem dobra. Napríklad taoizmus, v ktorom sa dobru a zlu hovorí jin a jang, verí, že ide o rovnaké sily, ktoré vládnu svetu, a že jedno je nemysliteľné bez druhého. Spoločne jin a jang vytvárajú harmóniu, na ktorej spočíva svet. Zničiť zlo znamená podkopať samotný princíp existencie vesmíru.
V taoizme sa verí, že pokus o rozdelenie sveta na dobrý a zlý je zbytočný, pretože svet je nekonečný a takéto rozdelenie by sa tiež muselo uskutočňovať donekonečna.
Zároveň sa v každej východnej náboženskej tradícii zohľadňujú určité aspekty existencie, ktoré sa považujú za negatívne. Napríklad v budhizme je negatívnym aspektom neustále znovuzrodenie, ktoré prináša utrpenie živej bytosti. Čokoľvek, vďaka čomu sa človek príliš ponorí do priepasti života, sa považuje za zlé, to znamená, že sú to všetko vášne a túžby.
V hinduizme je dobrom nasledovať srdcovú čakru a usilovať sa ju čo najviac otvoriť. Islam, hoci je východnou tradíciou, má v chápaní dobra a zla bližšie ku kresťanstvu ako k iným náboženstvám. „Najpohodlnejšie“chápanie dobra poskytuje konfucianizmus: Konfucius povedal, že dobré je to, čo človek považuje za dobré pre seba.
