Medzi deťmi a rodičmi bohužiaľ neexistuje žiadny konfliktný vzťah. Najnepríjemnejšou vecou hádok je neochota oboch strán robiť kompromisy, preto je veľmi dôležité urobiť prvý krok k zmiereniu.
Keď sa vzťahy s rodičmi dostanú do slepej uličky, ľudia veľmi často odchádzajú z domu a zabuchnú za sebou dvere. Ak vážny konflikt zájde príliš ďaleko, hádky sa skončia a rodičia a deti môžu hovoriť alebo robiť niečo, čo budú všetci veľmi trpko ľutovať. Takéto situácie sa zvyčajne vyskytujú kvôli neochote navzájom sa počúvať, neschopnosti pozerať sa na to, čo sa deje, z pohľadu niekoho iného.
Prečo ľudia bojujú so svojimi rodičmi?
Každý normálny človek má svoje dieťa veľmi rád. Všetko, čo rodičia robia, aj keď sa to zdá nesprávne alebo neetické, robia to s najlepším úmyslom. Pojem dobra pre ich deti sa u každého veľmi líši. Základom konfliktu je často narušenie osobného priestoru dieťaťa rodičmi, ktorí nemôžu akceptovať, že dieťa už vyrástlo a stalo sa úplne samostatným. Mnoho rodičov nie je pripravených akceptovať, že všetky dôsledky rozhodnutí dospelého dieťaťa padajú iba na jeho plecia. A niekedy sa stane, že idealizovaný obraz dieťaťa nevydrží zrážku s realitou, keď dospelý človek koná v rozpore s predstavou rodičov o ňom.
Pre mladšieho človeka je jednoduchšie urobiť prvý krok k zmiereniu. Je veľmi dôležité to pochopiť.
Ako sa dohodnúť s rodičmi?
Aby zmierenie prebehlo čo najrýchlejšie, musí byť prvým krokom k nemu dieťa. Pretože ani ten najtvrdší rodič nedokáže odolať úprimnému a čestnému ospravedlneniu. Musíte hovoriť od srdca k srdcu, prediskutovať všetky nezhody a urobiť to hneď po hádke. Na staré zášťa je ťažšie zabudnúť a odpustiť.
Ak hádka zašla priďaleko, bude trvať viac času na zmierenie. Dieťa musí preukázať diplomatickú schopnosť pripraviť rodičov na konštruktívny dialóg, v rámci ktorého môžu čo najsprávnejšie vyjadrovať svoj názor na nepríjemnú situáciu. V takejto situácii funguje dobre požiadanie rodičov, aby sa vložili do kože dieťaťa. Musia len premýšľať o tom, ako by zareagovali, keby boli nútení vzdať sa zásad, robiť veci, ktoré sa im nepáčia, robiť niečo proti ich vôli. Všeobecne ich takáto požiadavka vracia do detstva alebo dospievania, posúva ich pohľad tak, že sa nenápadne pre seba stavajú na stranu svojho dieťaťa. V takomto dialógu je dôležité rodičom sprostredkovať myšlienku, že všetky dôležité rozhodnutia, výber životnej cesty, robenie chýb sú veľmi dôležitou súčasťou adekvátneho rozvoja osobnosti.
Počas zmierenia je veľmi dôležité byť čo najúprimnejší.
Na konci každého takéhoto dialógu je chlapík (alebo dievča) jednoducho povinný povedať rodičom, ako ich miluje a váži si ich. Pretože nakoniec sú dôležité emócie a postoje.
