V závislosti na životných podmienkach človeka, sociálnom postavení, druhu pracovnej aktivity a komunikácii s inými ľuďmi sa formuje takzvaný produkt spoločnosti - vedomie, ktoré nie je ničím iným ako vedomou bytosťou.
Vedomie ako vlastnosť mozgovej hmoty
Vedomie je forma ideálneho bytia, schopnosť človeka vnímať svet okolo seba pomocou svojho mozgu. Vedomie vyvoláva rôzne emócie a myšlienky, čím akoby nútilo človeka spoznávať prostredie. Potreba praktickej činnosti navyše núti človeka premýšľať, analyzovať a robiť závery. Výsledkom týchto manipulácií a úvah je, že si človek na základe svojich potrieb utvára svoj mentálny model bytia. Vedomie je úzko prepojené s rečou a jazykom. Bez základu pre formovanie jazyka je skutočne nemožné zovšeobecniť reflexiu a výraz. Ani posunková reč, ani mimika nie sú schopné vyjadrovať prenos a výmenu informácií.
Vedomý a v bezvedomí
Ľudská psychika môže mať formu vedomú a nevedomú. Vedomie sa vyznačuje vysokou úrovňou vývoja ľudskej psychiky. Hlavnou funkciou vedomia je najhlbšie poznanie prírody, spoločnosti a človeka.
Štruktúra ľudského vedomia je plná veľkého množstva kognitívnych procesov, s pomocou ktorých človek neustále dopĺňa svoje vedomosti a skúsenosti. Sú to procesy ako vnem a vnímanie, pamäť, predstavivosť a myslenie.
Cez vnemy a vnímanie v ľudskom vedomí sa formuje obraz sveta, ktorý je v danom okamihu pre človeka viditeľný. Pamäť obnovuje vo vedomí minulosť, fantázia vytvára modely a obrazy foriem potrieb, ktoré v súčasnosti chýbajú. Myslenie rieši problémy pomocou všeobecných poznatkov. Takzvané nevedomie je nenahraditeľnou súčasťou duševnej činnosti každého človeka. Z vedeckého hľadiska má pochopenie nevedomia dva hlavné typy: teóriu psychoanalýzy a teóriu psychologického postoja v bezvedomí.
Psychoanalýza študuje vedomie a nevedomie ako navzájom sa vylučujúce prvky duševnej činnosti. A psychológia postoja berie ako základ myšlienku celej psychiky a je založená na myšlienke jednoty ľudskej osobnosti. Nevedomie je svetom odrazu psychiky, je to interakcia nedobrovoľných duševných javov, je to systém vrodených reflexných reakcií a nakoniec je to ľudský duševný jav, ktorý sa vyznačuje podmienkami ľudského vedomia. Ako verejný produkt je vedomie inherentné iba ľuďom. Zvieratá sú zbavené vedomia.
