Pojmy „duch“a „duša“sa často považujú za synonymá. Sú však samostatné, pretože sú zložkami osobnosti človeka. Aby sa v budúcnosti predišlo nedorozumeniam, je lepšie vedieť, v čom sa tieto pojmy navzájom líšia.
Osobnosť ktorejkoľvek osoby je integrálna a skladá sa z troch zložiek: tela, ducha a duše. Sú jednotní a vzájomne sa prenikajú. Posledné dva výrazy sú často zmätené a považované za synonymá. Biblia však tieto dva pojmy oddeľuje, hoci v náboženskej literatúre sú často zmätené. Z toho vyplýva zmätok, ktorý vedie k pochybnostiam o tejto otázke.
Pojem „duša“a „duch“
Duša je nehmotná podstata jednotlivca, je obsiahnutá v jeho tele a je hybnou silou. S ňou môže človek existovať, vďaka nej spoznáva svet. Ak nebude duša, nebude ani život.
Duch je najvyšší stupeň ľudskej prirodzenosti, priťahuje ho a vedie k Bohu. Podľa Biblie je to jeho prítomnosť, ktorá dáva ľudskú osobnosť nad iné stvorenia v existujúcej hierarchii.
Rozdiely medzi dušou a duchom
V užšom slova zmysle možno dušu nazvať horizontálnym vektorom života človeka, spája jeho osobnosť so svetom, je oblasťou pocitov a túžob. Teológia rozdeľuje svoje činy do troch línií: pocitové, žiaduce a premyslené. Inými slovami, vyznačuje sa myšlienkami, emóciami, pocitmi, túžbou dosiahnuť cieľ, túžbou po niečom. Môže sa rozhodnúť, aj keď nie vždy je správne.
Duch je vertikálny referenčný bod, ktorý je vyjadrený v úsilí o Boha. Jeho činy sa považujú za čistejšie, pretože pozná bázeň pred Bohom. Snaží sa o Stvoriteľa a odmieta pozemské pôžitky.
Podľa teologických učení možno dospieť k záveru, že nielen človek má dušu, ale aj zvieratá, ryby, hmyz, ale iba človek vlastní ducha. Tejto jemnej čiare je potrebné rozumieť a ešte lepšie ju precítiť na intuitívnej úrovni. K tomu nám pomôže vedomie, že duša pomáha duchu vstúpiť do ľudského tela s cieľom ho vylepšiť. Je tiež dôležité vedieť, že človek je obdarený dušou pri narodení alebo počatí. Duch je však vyslaný presne v okamihu pokánia.
Vďaka duši je telo živé, podobné krvi, ktorá preniká do buniek ľudského tela a prestupuje celým telom. Inými slovami, človek ho vlastní, rovnako ako telo. Ona je jeho podstatou. Pokiaľ človek žije, duša zostáva v tele. Keď zomrie, nemôže vidieť, cítiť, hovoriť, hoci má všetky zmysly. Sú neaktívni, pretože tam nie je žiadna duša. Duch zo svojej podstaty nemôže patriť človeku, ľahko ho opustí a vráti sa. Ak odíde, človek nezomrie a žije ďalej. Ale duch oživuje dušu.