Mnoho rodičov veľmi ťažko prijíma skutočnosť, že tínedžer nie je malé dieťa, má svoj vlastný názor, svoj pohľad na život. Pokusy o nadmernú kontrolu a zvýšené opatrovníctvo v tomto veku môžu viesť k mimoriadne negatívnym následkom.
Túžba po úplnej kontrole nad dieťaťom a jeho životom môže byť výsledkom osobných vnútorných obáv a obáv rodičov. Ďalším dôvodom je, že kontrola je akousi zvrátenou formou poručníctva a starostlivosti. V niektorých prípadoch môže byť vhodná zvýšená kontrola, ktorá veľa závisí od kontextu okolností. Pokiaľ však ide o kontrolu nad životom tínedžera, scenár vývoja ďalších udalostí môže byť nepredvídateľný. V živote tínedžera existujú dve zásadné možnosti výsledku rodičovskej kontroly. A obaja majú dosť negatívne svetlo.
Tínedžer sa cíti ako dospelý a v mnohých ohľadoch formovaná osobnosť. Nejde o dieťa, ktoré nemá svoj názor ani názor na žiadnu situáciu. V dospievaní sa človek naučí komunikovať s úplne inými ľuďmi, hľadá sám seba, čelí mnohým ťažkostiam, ktoré sa rodičom môžu zdať hlúpe, ale pre tínedžera majú vážnu váhu. V tomto veku si odrastené dieťa vyžaduje viac slobody. Chce, aby jeho rodičia uznali jeho práva a umožnili mu rozhodovať. V zriedkavých prípadoch je tínedžer zároveň negatívne naklonený voči svojmu otcovi a matke, ak sa k nemu rodičia nesprávajú nevhodne. Čo môže byť výsledkom pokusu o úplnú rodičovskú kontrolu nad tínedžerom?
Výsledok: vzpurné dieťa
Kontrola, poručníctvo a zvýšená pozornosť k životu (najmä osobnému, súkromnému) tínedžera sa môžu zmeniť na vážny problém v prípade, keď má tínedžer sám od detstva dostatočne silný, tvrdohlavý alebo dokonca vzpurný charakter. Ak bude takéto dieťa čeliť pokusom o prísnu výchovu a úplnú kontrolu nad každým jeho krokom, začne svojich rodičov vnímať ako nepriateľov. Všetky slová rodičov sa budú považovať za túžbu ublížiť. Obtiažnym dospievajúcim je zvlášť potrebné dať určitú slobodu, potrebujú však aj pozornosť rodičov, ale nie dotieraví a nie v podobe tvrdého rodičovstva.
Ak tínedžer začne mať pocit, že sa mama a otec snažia ovládať každý jeho krok, nielen že mu poradia, ale aj trvajú a presadzujú svoj názor, dieťa začne konať „rozporom“. Bude plniť požiadavky a všetko prevráti naruby. Túžba protestovať je typickou črtou dospievania. Ak si rodičia sami vytvoria akési „nepriateľské prostredie“, tínedžer sa prestane snažiť ovládať.
Povstanie a vnútorné protesty proti väzbe a kontrole počas dospievania môžu viesť k:
- pokles školských výsledkov;
- k neustálym konfliktom v rodine;
- podivné, nebezpečné alebo podozrivé záľuby tínedžera;
- pochybným spoločnostiam a priateľom;
- v obzvlášť extrémnych prípadoch sa všetko môže v dospievaní zmeniť na malicherný chuligánstvo, závislosť od alkoholu a cigariet;
- do izolácie, tajomstva dieťaťa;
- strata dôvery u adolescenta vo vzťahu k rodičom a pod.
Výsledok úplnej kontroly v kontexte takejto situácie vo veľkej miere závisí od okolností, ktoré obklopujú adolescenta, od skladu jeho osobnosti a príkladov, ktoré vidí pred očami. V dospievaní majú deti tendenciu vyberať si svoje modly, aby sa vyrovnali všetkým ľuďom. V niektorých prípadoch môžu byť idoly a čísla autorít ďaleko od kladných znakov.
Nezabudnite, že práve v dospievaní sa môžu prípadné psychopatie jednoznačne prejaviť, zjavujú sa zvýraznenia postáv, opäť jasnejšie. Tínedžer zle ovláda svoje myšlienky, zle filtruje, čo hovorí, a ťažko zvláda emócie. Možno nebude chcieť ublížiť, ale v stave vášne, nadmerného hnevu, agresivity alebo nevôle voči rodičom je tínedžer schopný správať sa nevhodným spôsobom, stať sa provokatérom silného konfliktu.
Výsledok druhého: závislá osobnosť
Druhá verzia negatívneho vývoja udalostí na pozadí úplnej kontroly a nadmernej starostlivosti rodičov o tínedžera vyzerá tak, že sa dieťa postupne mení na úplne utlačeného, utiahnutého a strateného človeka. Rodičia, ktorí chcú chrániť svoje dieťa pred svetom, ovládajú a kontrolujú každý jeho krok, nevedomky v ňom pestujú úplnú neistotu, ničia sebaúctu dieťaťa a negatívne ovplyvňujú rozvoj samostatnosti.
Deti, ktoré sa od detstva vyznačovali jemným charakterom, v ktorom dominuje takáto vlastnosť ako výrok, majú sklon skôr „prilievať“pod kontrolu svojich rodičov. Ak má také odrastené dieťa autoritársku matku alebo otca, situácia sa mnohonásobne zhorší. Takíto adolescenti, aj keď majú veľkú vnútornú túžbu, nie sú schopní sa brániť. Je pre nich jednoduchšie pokorne prijať všetko, čo hovoria ich rodičia, skryť v sebe nevôľu, strach a iné pocity a mlčať.
Prílišnou kontrolou tínedžera, ktorý nemá silnú vôľu, môžete zabezpečiť, aby tam dieťa bolo vždy. Bude poslušný a tichý, nebude kontaktovať zlú spoločnosť, pokúsi sa aktívne študovať a prinesie len dobré známky. Pre osobný rozvoj tínedžera však táto situácia hrá negatívnu úlohu.
K čomu môže viesť podobný scenár vývoja udalostí:
- dieťa sa stane vyvrheľom v školskom tíme, bude pre neho ťažké komunikovať so spolužiakmi a učiteľmi;
- tínedžer bude úplne závislý, akékoľvek rozhodnutie odovzdá do rúk svojich rodičov; v staršom veku bude mať takáto povahová vlastnosť veľmi negatívny vplyv na život všeobecne;
- izolácia, stiahnutie sa do seba a do vlastného sveta sa stane základom života tínedžera, zatiaľ čo v jeho vnútri sa budú hromadiť negatívne emócie a skúsenosti zamerané na rodičov, ale také dieťa si jednoducho nebude môcť robiť nároky;
- neustála kontrola a tlak, nadmerné opatrovníctvo môže v dospievaní vyprovokovať rôzne psychosomatické choroby, ktoré sa pohybujú od neustálych bolesti hlavy a končia rôznymi komplikáciami aj po banálnom prechladnutí;
- veľa typických tínedžerských tém môže prejsť, ale v budúcnosti sa vrátia do života dospelého, čo nie je vždy vhodné a nemusí vždy viesť k pozitívnemu výsledku;
- spravidla dospievajúci, o ktorých sa rodičia veľmi starali a kontrolovali ich, až sa dostanú do dospelosti, stali sa „riff-raffmi“, idú všetci; takíto ľudia majú veľmi zvýšenú tendenciu riskovať, zatiaľ čo nie sú naučení niesť zodpovednosť za svoje činy a činy.
Pri pokuse zostať s dospelým dieťaťom priatelia musia rodičia ísť príliš ďaleko. Môže byť nesmierne ťažké dať dieťaťu viac slobody, ale je to nevyhnutné. V opačnom prípade môže výsledok úplnej kontroly nad tínedžerom viesť k nepríjemným následkom, a to aj pre vývoj samotného dieťaťa.
