Spolužitie alebo občianske manželstvo je vzťah, ktorý nebol formalizovaný tak, ako to vyžaduje zákon. V súčasnosti takmer polovica spoločne žijúcich párov neregistruje svoje manželstvo.
Väčšina zamilovaných párov začína svoj život spoločným občianskym sobášom, aby pochopili, či sa dajú dokopy a môžu skontrolovať svoje pocity. Lenže takmer všetci si neuvedomujú, že v prípade okolností vyššej moci, napríklad smrti jedného z manželov, bude druhé vlastnícke právo iné ako v prípade legálneho manželstva.
Na jednej strane je civilné manželstvo o niečo pohodlnejšie, ale na druhej strane môže pri zmene vzťahov dôjsť k tomu, že jedna zo strán, ktoré investovali do všeobecného rozpočtu, bude bez náhrady. Nesmieme zabudnúť na to, aké sú povinnosti v takomto manželstve vo vzťahu k deťom. V prípade narušenia vzťahov je zodpovednosť za výchovu dieťaťa výlučne na jednom z rodičov, a častejšie na matke. Ak je vzťah po rozchode zlý a vo väčšine prípadov sa tak stane, existuje veľké riziko, že sa žena ocitne bez finančnej podpory od bývalého manžela. Prípad je samozrejme možné vyriešiť súdnou cestou, ale šance na rozhodnutie v prospech ženy nie sú ani zďaleka také veľké ako v oficiálnom manželstve.
V civilnom manželstve môžete žiť štvrťstoročie a polstoročie, ale v prípade smrti jedného z manželov nastanú s dedičstvom veľké problémy.
Východisko môže byť také. Medzi manželmi typu common law je uzavretá osobitná dohoda, ktorá uvádza náklady spoločníkov, vzťahy medzi nimi a tiež určuje, ako by malo dôjsť k rozdeleniu majetku v prípade ukončenia spoločného života. Dvojica si môže často premyslieť body takejto dohody aj sama. Napríklad klauzula, ktorá uvádza, že v prípade získania pôžičky počas spolunažívania sa platby z nich rozdelia rovnakým dielom medzi manželov.
Pri príprave takejto dohody je možné vypracovať aj poradný príkaz. Je teda možné získať určitú záruku, že v takom prípade bude mať manžel nárok na dedenie nadobudnuté v občianskom manželstve.
