Moja neter začala cmúľať palec, keď mala tri mesiace. Samozrejme, nijaké presviedčanie nemalo na dieťa žiadny vplyv, iba ju znervózňovalo. A rozhodli sme sa nájsť k tomu iný prístup.
Pred spaním rozprávali poučnú rozprávku o tom, ako malý chlapec cmúľal palec a zmenil sa na veľkú žabu. Pridali do rozprávky, že mama a otec tohto chlapca boli veľmi rozrušení a veľmi plakali, ale keď to prestal robiť, stal sa z neho opäť dobrý a poslušný chlapec.
Keď moja neter tvrdo spala, potichu sme jej potreli prsty zelenou farbou a išli sme spať (je lepšie to urobiť v piatok, pretože dieťa celú noc cmúľalo jej palec a celé ústa tiež boli zelené). Ráno naše emócie nepoznali hranice. Začala sa obávať, že sa z nej stáva veľká žaba, a pripomenuli sme jej, že ak si nebude cmúľať palec, zostane krásnym dievčaťom.
Celú sobotu som musel rozprávať o premene, ale stálo to za to. Aj keď si išla po obede ľahnúť na popoludňajší spánok, nevzala si prst do úst, ale ruky schovala pod vankúš. Po večernom kúpaní sa zmyla všetka žiarivá zelená a neter šla spokojne spať.
V nedeľu sme si vypočuli aj jej príbehy o tom, aké dobré je dievča, že si prestala brať prst do úst. A v pondelok naša princezná bzučala všetkými ušami detí v materskej škole o svojich víkendových dobrodružstvách. Zlozvyk nás teda už nenavštívil, ale prvýkrát nás presvedčili, aby sme si v noci obviazali prst, aby nechtiac vo sne už nebol v našich ústach.
