Pre egoistu sú na prvom mieste jeho osobné potreby a záujmy. Takýto človek málokedy záleží na niekom inom ako na svojej vlastnej osobe. Svojím správaním môže tento jedinec zasahovať a urážať ostatných, bez toho, aby si to vôbec všimol.
Dôvody sebectva
Niektorí ľudia sa v detstve stávajú sebeckými kvôli nadmernému dôrazu rodičov, starých rodičov a iných príbuzných. Ak je dieťa v ranom veku príliš rozmaznávané, je možné, že s pribúdajúcimi rokmi nebude brať ohľad na záujmy iných ľudí.
Ak dieťa nie je vychovávané správne, nie je prísne a nevnucuje mu koncepciu morálnych hodnôt, možno v neskoršom veku človek ani nepochopí, že sa nespráva veľmi krásne.
Dôvody sebectva spočívajú v tom, že človek je neustále vedený vlastnými túžbami a rozmarmi. Často žije len z emócií a nemyslí na ostatných. Egoista kladie na prvé miesto osobné pohodlie a posúva ďalej pojmy ako „svedomie“, „spravodlivosť“a „etika“.
Známky sebectva
Egoista sa snaží, aby sa cítil dobre. Je v tom aj pozitívny okamih, pretože sa stáva, že egoisti majú veľké ambície, ktoré im umožňujú dosiahnuť životný úspech. Sebeckí ľudia sa radi chvália a odlišujú od ostatných, preto sa často snažia byť v tom najlepšom z profesionálneho hľadiska alebo sa stať vedúcimi v tíme.
Egoistu spoznáte aj podľa jeho správania. Všetky témy rozhovoru vždy redukuje na svoju vlastnú osobu. Egoista navyše veľmi miluje seba, všemožne sa stará o svoj vzhľad a niekedy dokonca obdivuje svoju vlastnú reflexiu.
Extrémny stupeň sebectva sa nazýva sebestrednosť. V takom prípade sa človek stane pre celú spoločnosť úplne neúnosným. Je taký unesený sám sebou a pohltený myšlienkami na seba, že niekedy prestáva vnímať, čo sa okolo neho deje.
Ťažko možno očakávať, že taký jedinec bude mať pre niekoho úžitok alebo sa bude snažiť nezaujato urobiť dobrý skutok pre ostatných. Myslí si, že robí ostatných ľudí neskutočne šťastnými, že len existuje. Osoba s egocentrickým svetonázorom niekedy vážne verí, že sa celý jeho život točí okolo neho a okolie je potrebné na dosiahnutie jeho cieľov, pobavenie a potešenie jeho osoby.
Niekedy sám jednotlivec trpí vlastným sebeckosťou. Nakoniec môže byť zbavený radosti z toho, že niekoho miluje, alebo z vedomia, že vďaka nemu je ten druhý dobrý. Niektorí sebeckí ľudia sú matne vedomí toho, že ich niečo v živote míňa, a premýšľajú, ako sa zmeniť.
Človek sa môže stať menej sebeckým, ak sa začne zaujímať o osud iných ľudí. Narodenie dieťaťa alebo iná potreba starať sa o niekoho niekedy pomáha stať sa zodpovednejším a citlivejším jednotlivcom. Potom môže trochu zabudnúť na svoje vlastné potreby a odlíšiť sa.
