Úcta dieťaťa k ľuďom okolo neho, ich pracovnému, názorovému a osobnému životu sa začína úctou k jeho rodičom. Nemôže to však vzniknúť od nuly, rešpekt sa musí začať vzbudzovať od prvých dní života dieťaťa.
Inštrukcie
Krok 1
Ak chcete dieťa prinútiť, aby si vážilo samého seba, predovšetkým sa neriaďte bežným výrokom „Bojí sa, potom rešpektuje“. Strach a rešpekt sú úplne iné veci. Ak vás dieťa poslúcha iba zo strachu pred trestom, poslušnosť sa môže s dospievaním stratiť alebo, čo je ešte horšie, zmeniť sa na vzburu. A úcta k iným ľuďom sa v ňom možno nikdy nevytvorí.
Krok 2
Za zlé skutky by však mal byť vždy trest. Inak si bude myslieť, že všetko je pre neho prípustné. V takom prípade rešpekt neprichádza do úvahy. Koniec koncov, dieťa bude považovať za hlavnú vec iba seba a svoje túžby. Nebuď dieťa. Bude efektívnejšie jednoducho ho umiestniť do kúta alebo mu na chvíľu zakázať hrať jeho obľúbenú hru.
Krok 3
Snažte sa zabezpečiť, aby vaše slová nikdy neboli v rozpore s vašimi činmi. To platí nielen pre trest za závažné zneužitie úradnej moci, ale aj pre odmeny. Ak ste sľúbili, že s ním pôjdete do kina, urobte tak. Ak to nefunguje, uveďte pádne dôvody a určite choďte neskôr. Dieťa si tak bude vždy isté pevnosťou vašich slov. A sľúbený trest tiež. Takýmito činmi mu nielen vštepíte úctu k vašim slovám a činom, ale aj urobíte vynikajúci príklad pevnosti daného slova.
Krok 4
Neklamte svojmu dieťaťu. Koniec koncov, aj deti môžu cítiť pravdu a od ľudí okolo sa učia klamať. Akonáhle vás niekoľkokrát chytia pri klamstve, prestanú dôverovať vašim slovám. A preto si ich tiež vážte.
Krok 5
Vážte si svoje dieťa. Menovite: jeho túžby, potreby a záľuby. Keď sa pre neho niečo rozhodujete, skúste sa opýtať aj na jeho názor. Nepovažujte to a priori za hlúpy detský rozmar. V takom prípade potom dieťa nebude kričať, že nie je povinné nikoho rešpektovať, pretože jeho názor nikoho nezaujíma. Pamätajte, že správanie detí je v istom zmysle odrazom správania ich rodičov.
