Mnoho rodičov tvrdí, že existujú iba dva prístupy k rodičovstvu - prísny a tolerantný. Toto je absolútne nesprávne tvrdenie.
Dieťa je možné vychovávať prísne aj tolerantne. Ak dieťa neustále vystavujete všemožným trestom a represiám, potom to nebude viesť k dobru. Môže voči vám prechovávať nevôľu, stiahnuť sa. Navyše môže mať v budúcnosti so svojimi deťmi veľké problémy a nedorozumenia. Ale na všetko sa nedá dopustiť.
Ak dieťa nie je vôbec ničím obmedzené, stane sa neopatrným a rozmaznaným. To mu bude prekážať v škole, pri komunikácii s deťmi a potom v práci. Dieťa si navyše môže myslieť, že jeho rodičia jednoducho nechcú a nechcú sa starať o jeho výchovu, ale nech všetko naberie svoj priebeh. To tiež nie je dobré. Je nemožné ísť do týchto dvoch extrémov, musíte skombinovať oba prístupy, potom bude jednoduchšie vychovávať dieťa a táto výchova nijako nepoškodí jeho budúci život a psychiku.
Správnosť tohto rozsudku možno potvrdiť mnohými prípadmi a príkladmi. Každý z nás v živote mal to šťastie, že sme pozorovali iné rodiny. A mnohí z nás majú rovnaký dojem prísnych rodičov. Práve tie rodiny, kde sa deti vzdelávajú slobodne, sa nám zdajú atraktívnejšie. Práve tieto rodiny možno nazvať štandardom a dajú ich príkladom ostatným.
Nestojí za to začať od detstva vychovávať disciplínu dieťaťa. V tomto veku to deti nechápu, sú pokojné a nemôžu narobiť veľa vážnych problémov. Bábätkám treba venovať lásku, nehu a starostlivosť. Disciplinárne schopnosti by sa však mali rozvíjať vo veku jedného roka. Práve teraz sa dieťa začína aktívne hýbať, spoznávať svet a často to robí buď mimo škatule, alebo príliš aktívne. Preto je veľmi dôležité pri výchove zohľadniť všetky individuálne vlastnosti vášho dieťaťa.
Nikto netvrdí, že existujú také anjelské deti, pri ich výchove sa nemusíte veľmi snažiť. Existujú však aj deti s charakterom. Práve s nimi vznikajú problémy. Aby ste dieťa prinútili poslúchať, nemusíte na neho nadávať a kričať, nieto ho biť. Musíte mu len vštepiť schopnosť počúvať poznámky dospelých. Potom si dieťa rýchlo uvedomí, čo urobilo, a to mu neublíži na psychike.
Je dôležité mať na pamäti, že nikdy nevzniknú kolosálne tragédie. Napokon, čo hrozné môže dvojročné dieťa urobiť? Máte pravdu, nič! Preto sa nemusíte usilovať o odstránenie všetkých nedostatkov vášho dieťaťa naraz, ale jeho disciplínu vychovávajte postupne a krok za krokom!
