Matka nosí dieťa deväť mesiacov pod srdcom a potom celý život ─ vo svojom srdci. Keď sa dieťa narodí, matka prestane úplne patriť k sebe a žije svoj život. Ako dlho bude matka naďalej žiť iba tento život, rozhodne sama. Veľa závisí od tohto rozhodnutia.
Keď sa dieťa narodí, existencia matky sa viaže na uspokojovanie jeho potrieb. Postupom času je do tejto role tak vtiahnutá, že prestáva brať ohľad na seba alebo na svoje nezávislé tvory. To sa deje podvedome.
Keď dieťa dorastie
Deti sú deti, pokiaľ sú ich rodičia nažive. Bez ohľadu na to, aký je človek starý, rodičia ho budú milovať a starať sa o neho. Ale niekedy je takáto láska škodlivá.
Dieťa sa narodilo, popôrodná depresia pominula a teraz sa mladá milá mladá matka úplne a úplne venuje dieťaťu. A to je jej hlavná chyba.
Žiť iba pre dieťa si žena nevšimne, že jej milované a zbožňované dieťa potrebuje čoraz väčšiu samostatnosť. Dieťa vyrastie, pre matku často nepostrehnuteľné, mení sa na dospelého a úplne samostatného človeka.
A tu často začínajú konflikty. Už dospelý začína žiť nie tak, ako chce jeho rodič. Pre také matky je nesmierne ťažké vydržať skutočnosť, že ich deti si vytvárajú vlastnú rodinu. Nemôžu prijať skutočnosť, že deti si robia svoje veci.
Deti vyrastajú a nepotrebujú matky tak, ako to robili v detstve. Ale matka, ktorej dieťa bolo jej životom, zostáva v akomsi vákuu, uráža sa na dospelých deťoch. Zdá sa jej, že ju už nepotrebujú.
V skutočnosti to tak nie je. Potrebné, ale nie toľko ako predtým. A to je v poriadku. Indická múdrosť hovorí, že dieťa v našom dome je hosťom, ktorý by mal byť kŕmený, napájaný, oblečený a potom prepustený. Na druhé by sa nemalo zabúdať. Naše deti k nám nikdy nepatria.
Ako nedostať to, čo si zaslúžite
Matka veľmi často nadmerne chráni svoje milované dieťa a trpko ľutuje, že dieťa vyrástlo, ale správa sa ako malé dieťa. Nie je vôbec nezávislý, nemá od neho zmysel. A už stará a takmer bezmocná matka musí vychovávať a starať sa o štyridsať či dokonca päťdesiatročné „dieťa“, sťažujúc sa, že nikdy nedostal dobrý nápad.
Môžu za to však sami. Kto nedal dieťaťu príležitosť poučiť sa zo svojich chýb, robiť rozhodnutia a niesť zodpovednosť za ich následky? Samozrejme, usilovne ochranná matka. Takéto deti spravidla nie sú nevďačné, jednoducho žijú podľa modelu správania, ktorý sa im vnucuje.
Či matka žije životom dospelých detí alebo nie, je na matke samotnej. Ak cíti a vie, že to jej deti potrebujú, nemôže urobiť inak. Rodičovskou povinnosťou je postaviť vaše dieťa späť na nohy. A nezáleží na tom, koľko mal rokov.
