Čítanie moderného človeka pomaly, ale isto opúšťa. Rodinné čítanie ustupuje do úzadia aj pre nedostatok voľného času rodičov. Ale chcem tak strašne, aby nezmizla potreba čítania. Literatúra je plná príkladov a je pripravená poskytnúť dieťaťu informácie o všetkom.
Nevyvolávaj krutosť
Krutosť voči slabým je nízkym prejavom pocitov človeka. Ako súvisieť s týmto javom? Ako naučiť dieťa, aby bolo láskavé a súcitné? Takéto otázky sa vynárajú od rodičov, ktorí chcú vychovať plnohodnotnú osobnosť. Správnym spôsobom je ukázať na osobnom príklade, ale môžete si tiež prečítať poviedky na túto tému.
„Emerald“
Kuprin Alexander Ivanovič má príbeh „Smaragd“. Všetko, čo sa stane, je videné očami koňa. Emerald je plnokrvný závodný žrebec. Zúčastňuje sa pretekov hipodrómu, preberá ceny. Žrebec žije v stajni neďaleko hipodrómu. O neho a o ďalšie kone sa starajú ženísi. Žrebec pozoruje svet okolo seba. Má vlastný názor na ľudí okolo seba, na žrebcov a kobyly stojace neďaleko.
Emerald má rád svoj život, má rád ľudí. Je k nim priateľský. Mám rád prechádzky, preteky a pocity, ktoré prežíva na hipodrómových súťažiach. Túži po víťazstve, rád je prvý. Je dobre stavaný a poslušný. Citlivo počúva túžby jazdca.
A teraz ďalšie a, ako sa ukázalo, posledné závody Emerald. Autor nádherne popisuje pocity žrebca po príchode. Jeho radosť, že prišiel do cieľa ako prvý. Ale city a výkriky ľudí mu neboli jasné. Mnohí sa z jeho víťazstva neradovali, ale nahnevane kričali, že kôň je atrapa, že sú klamaní.
Po pretekoch ho odviezli do stajní a už ho nevynášali na prechádzky. Iba cudzí ľudia išli okolo a pozerali sa na neho z hlavy na nohu, potom ich odviezli do neznámej odľahlej dediny. Smaragd pochopil iba jednu vec, že z nejakého dôvodu bol skrytý. Spomenul si na svoju milovanú stajňu, ženíchov a kone, túžil po pretekoch, po rýchlom behu.
Všetko sa skončilo veľmi smutne. Muž, ktorý ho odniesol, už smaragd nepotreboval a otrávil ho ovsom.
Zabil môjho psa
Ľudia čelia počas celého života krutosti. Je to prvýkrát, čo dieťa malo túto kolíziu, a nevie, ako s tým súvisieť a ako reagovať na konanie krutých ľudí.
Detský spisovateľ Jakovlev Jurij Jakovlevič vytvoril veľa príbehov. Jeden z nich „Zabil môjho psa“je o dospievajúcom chlapcovi Taborkovi. Zdvihol psa, ktorého opustili majitelia, a priniesol ho domov. Mame to neprekážalo a dovolila psa opustiť. Otec sa vrátil a psa vyhnal.
Taborka sa do psa veľmi zamilovala, stala sa mu priateľkou. Nemohol sa s ňou rozísť, pretože pochopil, že už raz bola opustená. Nemohol konať tak kruto ako jej bývalí majitelia. Taborka nedokázala pochopiť, ako pes zasahoval do jeho otca. Rozhodol sa ju vziať so sebou do školy. Potichu sedela pod stolom, kým si ju učiteľka nevšimla.
Učiteľ vyhnal Taborku zo triedy so psom. Cestou pes hravo chytil okoloidúcu ženu za kabát a roztrhol ju. Taborka so psom bola prevezená na políciu, o dve hodiny neskôr ju však prepustili. Chlapec bol zavolaný k riaditeľovi školy. Taborka povedal riaditeľovi školy o svojich nešťastiach. Nakoniec chlapec povedal, že jeho otec zabil jeho psa. Otec zavolal dôverčivého psa a strelil mu do ucha. Taborka nijako nechápal, prečo sa jeho otec správal k psovi tak kruto. Nerozumel si s otcom a ťažko sa mu prihovoril. Režisér sa v rozhovore pokúsil presvedčiť Taborku, aby nadviazala dobré vzťahy, ale chlapec nedokázal odpustiť otcovi, že zabil bezbranného tvora. Nenávidel ho a stratil vieru v dobro. Povedal riaditeľovi, že vyrastie a ochráni psy.
Taborka si navždy zapamätá, že existujú bezcitní ľudia ako jeho otec. Myslia si, že sú silní a môžu slabých urážať.
„Shorn Devil“
Niekedy sa krutosť stane nevyhnutnou a musíte urobiť to, čo je nariadené. To sa stalo pohraničnej stráži v príbehu Y. Jakovleva „The Shorn Devil“, ktorý vzal na spánok starého služobného psa. Stretol sa s dospievajúcim chlapcom, ktorý sa ho začal pýtať na psa. Chlapec sa snažil pochopiť, prečo už nie je potrebná a prečo ľudia konajú tak kruto a nespravodlivo.
Pohraničník uviedol, že so psom pracoval dva roky, že je šikovný a láskavý. Je to skutočný služobný pes, ktorý dokonca vie liezť po skalách. Začala zle počuť, jej tesáky boli opotrebované a bola uznaná za nespôsobilú na ďalšiu službu. Pohraničná stráž uviedla, že postupuje podľa rozkazu veliteľa predsunutej stanice a nemôže neposlúchnuť. Musí doniesť potvrdenie, že psa uspal.
Chlapec úzkostlivo počúval pohraničnú stráž. Nechápal, prečo je potrebné eutanáziu psa, ktorý toľko rokov strážil hranicu, ktorý sa venoval svojej práci, v bitke viackrát zranili. Prečo už nie je potrebná? Začal sa báť nespravodlivosti a bezmocnosti. Pochopil, že pohraničná stráž nemôže urobiť nič pre to, aby zmenila osud psa. Toto je rozkaz. Chlapec ho nasledoval a plakal z vlastnej impotencie a z impotencie pohraničnej stráže, ktorá svojho verného priateľa viedla k smrti.
Tínedžer ho začal prosiť, aby mu dal psa. Povedal, že sa o ňu postará. Chlapec povedal, že ak mu psa nedajú, odhodí sa z útesu. Pohraničná stráž sa snažila vysvetliť, že nemôže nesplniť príkaz veliteľa, že musí ísť k veterinárovi a vziať si osvedčenie.
Veterinár všetkému rozumel a zľutoval sa aj nad psom, chcel si ho nechať pri sebe. Pochyboval, že chlapec sa o psa dokáže dobre postarať. Chlapec však ubezpečil, že sa jej neurazí a že jej to matka dovolí. Pes bol teda zachránený. Hrdina príbehu si tento deň navždy zapamätá.
Tri také poviedky vás môžu veľa naučiť. Pomôžu vám pochopiť, čo je to súcit a milosrdenstvo. Aké dôležité je prejaviť tieto pocity a pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
