V najvšeobecnejšom zmysle sa kongruenciou rozumie konzistencia rôznych prvkov alebo inštancií niečoho navzájom. Tento termín má v psychológii zvláštny význam.
Inštrukcie
Krok 1
V psychológii je zvykom nazývať kongruenciou celistvosť, primeranosť osobnosti, vnútornú harmóniu a absenciu konfliktov. To znamená, že ide o stav človeka, v ktorom jeho vonkajšie prejavy zodpovedajú jeho vnútornému stavu. Najjednoduchším príkladom zhody je, že sa človek baví a úprimne smeje. Za príklad neprispôsobivého správania sa považujú klamy, lichôtky alebo situácie, keď človek vedome alebo nevedome (ako psychologická obrana) skrýva svoje skutočné pocity (napríklad smiech, keď je smutný).
Krok 2
Pojem „kongruencia“zaviedol do psychológie pôvodne Karl Rogers. V jeho teórii sebapoňatia pomocou tohto slova bolo určených niekoľko pojmov: po prvé korešpondencia „ja“, „ideálne ja“a skúsenosti v živote jednotlivca, po druhé, stav psychoterapeuta, v ktoré jeho osobné skúsenosti, emócie, postoje a ďalšie zložky internej skúsenosti sú adekvátne realizované, prežívané a vyjadrené pri práci s klientom. Tých. v jeho teórii sa kongruencia používa na opísanie schopnosti človeka prijať bez úsudku, byť si vedomý svojich skutočných pocitov, skúseností a problémov a tiež ich adekvátne vyjadriť slovami a činmi.
Krok 3
Uvažuje sa teda o troch článkoch v reťazci: skúsenosť - vedomie - prejav. Nedôslednosť sa môže prejaviť nielen vtedy, keď človek svoje pocity vedome skrýva, ale aj keď si ich ani nie je adekvátne vedomý. Môžete zvážiť situáciu, keď sa človek nudil na večierku, ale napriek tomu ďakuje hostiteľom za príjemnú zábavu. Tu sa rozchádzajú slová a pocity. Môžete tiež zvážiť situáciu, keď človek pri hádke s niekým pociťuje hnev, ktorý sa prejavuje v jeho autonómnych reakciách, ale zároveň si je istý, že absolútne pokojne robí logické argumenty. Tu sa rozchádzajú senzácie a ich vedomie.
Krok 4
V sociálnej psychológii sa pod kongruenciou rozumie dosiahnutie korešpondencie hodnotení poskytnutých jednou osobou určitému objektu a inej osobe, ktorá tento objekt hodnotí podobným spôsobom. Ľahšie je zvážiť túto situáciu na príklade: človeka poteší nejaké zoznámenie, považuje ho za múdreho a dobrého, zároveň však tento známy zrazu začne chváliť niečo, čo je v mysli človeka vnímané ako negatívne, napr., činnosť nejakého politika alebo nový zákon. Človek je zvyknutý vnímať priateľa a jeho úsudky pozitívne, ale v konkrétnom okamihu sa polohy rozchádzajú. V takom prípade stojí človek pred voľbou: pripustiť, že známy nie je taký chytrý a dobrý, prehodnotiť svoje postavenie, pretože má pravdu ten známy, alebo si uvedomiť, že známy sa v niečom mýli, a pozícia samotného človeka nie je taká správna … Posledná možnosť sa presne nazýva kongruencia - najlepší spôsob, ako obnoviť harmóniu v hodnotení.
Krok 5
V opačnom smere môže fungovať aj tento princíp: ak vám človek, ktorý je vám nepríjemný, zrazu začne chváliť, čo sa vám páči (napríklad práca umelca alebo spisovateľa), nebude už vnímaný tak negatívne ako predtým. Tieto príklady opísali v teórii kongruencie americkí psychológovia Osgood a Tannenbaum. Ich teória uvažovala o myšlienke, že na prekonanie kognitívnej disonancie, ktorá sa v takýchto situáciách objavuje, sa človek bude usilovať súčasne zmeniť svoj postoj k dvom protichodným zdrojom informácií.