Vyvinuté dieťa, ktoré sa vyzná v umení, je roky absolútnou pýchou každého rodiča. Niekedy fanatické úsilie vnucovať dieťaťu kultúrne chute vedie k opačnému výsledku - dieťa stráca všetok záujem o hudbu, maľbu a divadlo. Je potrebné dieťa postupne a zmysluplne oboznamovať s magickým svetom umenia.
Najdôležitejšie z umenia
Rodičia veľmi často robia chybu, keď sa snažia vnucovať dieťaťu svoje vlastné preferencie v hudbe, kine, maľbe. S týmto prístupom sa dieťa môže rozhodnúť, že dobré je iba to, čo odporúča otec a mama.
Je oveľa dôležitejšie zabezpečiť, aby sa dieťa mohlo orientovať v kultúrnej rozmanitosti, osvojiť si nové veci a na základe toho zvoliť preferencie. Odporúča sa začať svoje zoznámenie sa s klasikou. Niekoľko návštev výstav, výletov do divadla a niekoľko príkladov z literatúry stačí na to, aby dieťa samo pochopilo, čo je akademické umenie.
V umení je možné všetko
Je dôležité, aby rodičia vysvetlili, ako vnímať umenie. Aby ste neporanili dieťa, mali by ste ho upozorniť, že hranice toho, čo je v umení prípustné, sa výrazne rozširujú. To platí aj pre nahotu a opisy sveta. Mnoho umelcov a spisovateľov zámerne opísalo ťažké scény zo života a každodenného života svojich hrdinov, aby z toho odvodili určitú morálku. Ak je dieťa ešte príliš malé na to, aby pochopilo význam umeleckých diel, potom sa k tejto problematike môžete vrátiť o niečo neskôr.
Subjektívne a objektívne
Mladý kritik umenia by mal tiež pochopiť, že maľby, predstavenia a hudobné diela nemožno považovať za „zlé“alebo „dobré“. Je dôležité dieťaťu oznámiť, že bez ohľadu na to, aké mimozemské, bizarné alebo dokonca smiešne môže byť to či ono dielo, má v každom prípade právo na existenciu. Živým príkladom pre takúto diskusiu môže byť slávny Malevichov „Čierny štvorec“.
Kultúra tých, ktorí nie sú ako my
Štúdium kultúrneho dedičstva určitých národov môže byť skvelým spôsobom, ako spoznávať svet. Zistilo sa, že pre deti je oveľa jednoduchšie spoznávať históriu umenia ako dejiny štátov.
Nesmieme tiež zabúdať, že znalosť kultúrnych charakteristík určitých krajín nám umožňuje rozvíjať rovnakú toleranciu a porozumenie, že každý národ má svoje vlastné hrdosti.