Zdá sa, že vaše novonarodené dieťa bolo veľmi benevolentné a absolútne si nerobilo starosti s tým, kto je po jeho boku. Babičky, dedovia, susedia - všetci patrili do okruhu „dôveryhodných“osôb. Ale to bolo iba až šesť mesiacov. Po tomto medzníku ste si zrazu začali všimnúť, že dieťa sa v prítomnosti cudzincov správa mimoriadne opatrne.
Odteraz pre vás môžu byť najrôznejší nepozvaní hostia, lekári a dokonca aj predavači v obchodoch vážnym problémom. Dieťa sa začína báť svojej prítomnosti, požiadať mamu alebo otca o ruky a dokonca hlasno a hlasno plakať. Ide v skutočnosti o závažnú skúšku pre rodičov, ktorí sú z tohto správania svojho dieťaťa stratení, aj pre dieťa.
Ide o to, že toto obdobie je nevyhnutné pre vývoj každého dieťaťa. Po šiestich mesiacoch začne vaše dieťa jasne rozoznávať známe a neznáme tváre. Je zrejmé, že tí ľudia, ktorí budú najčastejšie v jeho blízkosti a budú medzi tými, ktorých sa nebude báť. Nebuďte prekvapení, ak vaše dieťa plače, keď sa objavia starí rodičia, ktorých nevidel dlhšie ako tri týždne.
Čo robiť, pýtate sa? Koniec koncov, takáto situácia je nepríjemná a nebezpečná pre duševné zdravie dieťaťa. A ako sa toho rodičia obávajú, je lepšie nepovedať! Na úvod je potrebné v takejto situácii upokojiť a triezvo zhodnotiť udalosti, ktoré sa dejú. Ak je vaše dieťa absolútne zdravé a bolestne reaguje iba na vzhľad neznámych ľudí, postupujte takto.
Neodhovárajte a nekritizujte svoje malé dieťa za jeho strach. Dieťa sa vám úplne prirodzeným spôsobom snaží ukázať, že táto osoba je mu z nejakého dôvodu nepríjemná. Vaše dieťa sa navyše učí brániť, pretože ešte nevie, že okrem jeho matky ešte stále existujú ľudia, ktorí ho neurazia. Nemali by ste vyslovovať frázy: „Nehanbíte sa!“alebo "Poď, prestaň plakať a sadni si s babkou (dedkom, tetou) na ruky!"
Nenúťte svoje batoľa, aby kontaktovalo osobu, ktorej sa bojí. V takom prípade by ste mali v prvom rade myslieť na zdravotné a psychologické pohodlie dieťaťa. Pokúste sa svojim príbuzným a priateľom taktne vysvetliť, že vaše dieťa ešte nie je pripravené tak úzko s nimi komunikovať. Ak sú to rozvážni a rozumní ľudia, môžu to pochopiť.
Neboj sa sám seba. Existujú situácie, keď je komunikácia s cudzími ľuďmi nevyhnutná. Napríklad návšteva detskej kliniky. Mnoho detí reaguje na miestnych lekárov plačom, krikom, hysterikou. Priznajte však, že vy sami nie ste proti tomu, aby ste tieto návštevy opustili, pretože sa bojíte ľudí v bielych plášťoch už od detstva. Dieťa určite pocíti vašu náladu a bude sa báť ešte viac.
Nevyhýbajte sa ľuďom. Možno si myslíte, že keďže sa dieťa bojí cudzincov, potom návšteva takýchto miest nestojí za to. To nie je pravda, pretože svoje dieťa odsúdite na dlhotrvajúcu fóbiu. Určite s ním choďte do obchodov, na detské ihriská a do vývojového centra. Nechajte hostí, aby prišli aj k vám. Len držte určitý odstup a ukážte dieťaťu zakaždým, keď ste tam, a je v bezpečí.
Nerobte si starosti márne. Čoskoro tento vek uplynie a z vášho dieťaťa sa stane spoločenské dieťa. V tomto mu ale musíte určite pomôcť. Buďte trpezliví a budete mať úspech!
