Pojem „introvert“má latinský pôvod. Vznikla zo slov intro - „dovnútra“a vertere - „otočiť sa“. To znamená, že introvert je človek, ktorý je zameraný na svoj vnútorný svet. Komunikácia je pre neho často náročná, nerád je na očiach, v strede pozornosti. Pre introverta je nereálne byť úprimný k ostatným ľuďom, otvárať dušu. Preto môže introvert pôsobiť zvonka arogantne, hoci to ani zďaleka nie je tak.
Aké sú vlastnosti introvertného človeka?
Takýto človek, ako introvert, má vo zvyku starostlivo premýšľať nad každým svojím slovom, analyzovať všetky svoje činy, ako aj slová a činy iných ľudí, s ktorými v živote prichádza do styku. Preto je introvert spravidla zodpovedná osoba, ktorá nemá sklon k dobrodružstvám, zbytočným rizikám. Na druhej strane zároveň často prichádza k skutočnej sebakritike, obavám sa, že urobí chybu, alebo pozdvihnutím akejkoľvek nepríjemnosti do kategórie univerzálnej katastrofy. A to všetko introvert prežíva vo svojom vnútri, nedáva priechod emóciám. Nie je prekvapujúce, že introverti sú často náchylní na nervové vypätie, stres, depresie.
Vďaka obozretnosti introvertov, zvykom starostlivo vypočítať všetko, robia dobré výkony.
A zo strachu, že urobíte chybu a vyhnete sa publicite, je takmer nemožné, aby sa introvert stal dobrým organizátorom.
Pri stretnutí s novými ľuďmi sa introvert cíti nepríjemne, radšej mlčí alebo sa obmedzuje na skúmavé neutrálne frázy. Bude chvíľu trvať, kým sa dôkladne pozrie na svojich nových známych a rozhodne sa, ako by sa s nimi mal správať.
Pokus presvedčiť introverta, aby ho priviedol k úprimnosti, sa takmer určite skončí neúspechom. Napokon, svoju dušu otvára iba najbližším ľuďom, a aj to nie úplne, s nechuťou. Preto majú introverti často povesť, že sú z tohto sveta nespoločenskí, ba arogantní.
Introvert sa cíti najpohodlnejšie vo svojich rodných stenách, kde sa môže úplne ponoriť do koncentrácie svojho vnútorného sveta.
Ako komunikovať s introvertnými deťmi
Introvertné deti majú často nedorozumenia, konflikty vo vlastnej rodine, najmä ak sú ich rodičia vyslovenými extrovertmi (teda spoločenskými, energickými ľuďmi, ktorým sa ľahko poskytujú vonkajšie kontakty). Rodičia sa obávajú, že ich dieťa je nespoločenské, tiché, zostáva doma, takže ho rodičia nútia, aby s nimi hovoril čo najčastejšie, komunikoval s ostatnými deťmi, navštevoval krúžky, rôzne oddiely, čo mu spôsobilo vážne psychické traumy. Je zrejmé, že rodičia konajú na základe dobrých úmyslov, netreba však zabúdať na výrok „Cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami“. Introvertné deti potrebujú predovšetkým citlivý a jemný prístup, ktorý zohľadňuje ich vlastnosti.
