Vedomie seba samého sa prejavuje v ranom dospievaní. Tento vek sa vyznačuje hranicami od 15 do 18 rokov. V tomto období sa zavŕšilo formovanie osobnosti človeka.
Vek raného dospievania je pre človeka prechodným obdobím od detstva po dospelosť. Vzniká na prelome obvyklého školského života a nových nepreskúmaných ciest. Pre toto obdobie sú charakteristické pocity ako zodpovednosť voči sebe a svojim blízkym, strach z možnosti voľby a omyl.
Aspekt sebaurčenia
Jedným z najdôležitejších aspektov sebauvedomenia je sebaurčenie. Rozdeľuje sa na osobné a profesionálne. Prvý kladie študentovi strednej školy otázku: „Čo má byť?“Tento aspekt určuje charakter, schopnosti a osobné vlastnosti študenta ako jednotlivca. Druhá otázka kladie človeku otázku: „Kto má byť?“Študent sa snaží určiť svoje vlastné záujmy, snaží sa vycítiť, aký druh činnosti ho najviac láka.
Aspekt sebaurčenia možno tiež pripísať prítomnosti životného plánu. Rozmazaný pocit času, neschopnosť vidieť sa v budúcnosti, strach zo zmeny - to všetko hovorí o nízkej úrovni sebauvedomenia. Na konci školy by mal študent zreteľne vidieť svoje schopnosti, byť schopný mobilizovať vnútorné zdroje a sústrediť sa na jednu činnosť. Pomáha človeku vstúpiť do dospelosti, začať pracovať alebo študovať odbor. Ak sa to jednotlivcovi nepodarí, zvolí si negatívne vzorce správania: alkoholizmus, drogy, nemorálny alebo nečinný životný štýl.
Osobný aspekt
Osobný aspekt sebauvedomovania má tri zložky. Prvým je sebaúcta. Miera prijatia samého seba ako osoby môže byť buď vysoká, alebo nízka. V úspešnom scenári nová spoločnosť prijíma človeka tak, ako sa prezentuje. Inak môžu zraniteľnú osobu využívať študenti aj kolegovia v práci.
Po druhé, sebareflexia hrá dôležitú úlohu pri uvedomovaní si seba samého. Človek si nemôže byť vedomý sveta okolo seba bez toho, aby pochopil svoj vnútorný svet. Je možné, že v období raného dospievania sa zvýši záujem o seba a o svoju jedinečnosť.
Po tretie, samoregulácia má osobitný význam. Osoba vstupujúca do spoločnosti musí chápať a akceptovať normy správania. Kontrola nad emóciami a vlastným stavom v kritickej situácii naznačuje, aký je človek pri vedomí.
Morálny aspekt
Morálny aspekt sebauvedomenia zahŕňa dve kategórie. Morálna stabilita je schopnosť riadiť sa v správaní vlastnými názormi a presvedčeniami. Formovanie svetonázoru je vznikom viac či menej jasného obrazu sveta, systematizáciou vlastného presvedčenia o určitých otázkach.
