Rodičia si skôr či neskôr budú musieť uvedomiť skutočnosť, že ich dcéra alebo syn zažili prvýkrát pocit lásky. Každý rodič potvrdí skutočnosť, že prvú lásku treba pripísať mimoriadne nejednoznačnému pocitu, počas ktorého je jeho dieťa veľmi ustarostené a mimoriadne bolestivé, aby takýto pocit vydržalo.
Teenagerské vzťahy medzi chlapcami a dievčatami sú niekedy veľmi úctivé a dojímavé a nezabúda sa na ne až do konca ich dní. Aj tí starší, niekoľkokrát vydatí a s mnohými vzťahmi neskôr, v ich upadajúcich rokoch s nehou, obdivom a miernym smútkom, nenápadne pripomínajú svoje mladícke chvejúce sa pocity.
Zážitky pre tínedžerov sú najvýznamnejšie, naj sentimentálnejšie a najnepredvídateľnejšie. Prvá láska nie je pre každého, ale ak sa tínedžeri stále zaľúbia, potom sa úplne odovzdajú tomuto tajomnému pocitu, na všetko zabudnú a nemyslia na žiadne ďalšie problémy. V takom prípade je úlohou rodičov prejaviť takt a porozumenie. A ak na základe svojich predsudkov, ľahostajnosti a sebectva zničia vzťah dieťaťa, nikdy im to neodpustí a navyše bude po celý život prechovávať k rodičovi nevôľu.
Tínedžeri nie vždy zdieľajú svoje skúsenosti s mamami a otcami, aj keď predtým medzi nimi vládla úplná otvorenosť. Prvá láska je veľmi intímna, krehká vec, ktorú úplne nepoznajú ani samotní milenci. Čo je prekvapené, že dieťa sa na túto tému nechce rozprávať s cudzími ľuďmi, keď ani slová niekedy nestačia na vyjadrenie toho neznámeho, desivého a jedinečného, ktorý cíti.
Ako však potom môžu blízki ľudia pochopiť, že ich odrastené dieťa prežíva ťažké obdobie tínedžerskej lásky, aby mu mohlo včas pomôcť radou a podporou? Aj keď tínedžer nemá vôľu byť úprimný so svojimi rodičmi, potom žiada jeho city s detskou spontánnosťou. Emócie prskajúce cez okraj sú viditeľné voľným okom a iní zreteľne vidia zmeny v správaní tínedžera s pozorným postojom k nemu.
