Po rozvode rodičov zostáva dieťa naďalej s jedným z nich. Druhý rodič platí výživné až do plnoletosti. Dieťa má právo komunikovať s oboma rodičmi, musí poznať všetkých svojich príbuzných a komunikovať s nimi. Je nemožné zakázať to z osobnej nenávisti alebo z nejakej osobnej motivácie. Ak sa rodičia nevedia medzi sebou pokojne dohodnúť na postupe a čase komunikácie so synom alebo dcérou, potom o tom rozhoduje okresný súd za účasti opatrovníctva a opatrovníckych orgánov.
Nevyhnutné
- - cestovný pas;
- - žiadosť o poručnícke a poručenské orgány;
- - návrh na okresný súd;
- - balík tvrdých dôkazov.
Inštrukcie
Krok 1
Rozvod rodičov bolí krehkú psychiku detí. Dieťa miluje matku i otca rovnako a nie je jeho chybou, že dospelí nemohli žiť spolu. V takom zložitom období musí byť všemožne chránený pred hlbokými psychickými traumami a nezasahovať do komunikácie s druhým rodičom a jeho príbuznými. Práva maloletého poznať jeho príbuzných a komunikovať s oboma rodičmi sú zakotvené v zákone.
Krok 2
Rodič, s ktorým bolo dieťa ponechané, často zažíva negatívne emócie voči druhému manželovi, ale to mu neumožňuje obmedziť komunikáciu so synom alebo dcérou. Komunikáciu možno obmedziť alebo prerušiť, iba ak je to v najlepšom záujme dieťaťa. Ak to chcete urobiť, musíte to písomne oznámiť opatrovníckym a opatrovníckym orgánom a podať žiadosť na okresnom súde.
Krok 3
Na posúdenie tohto prípadu súdom je potrebné predložiť listinné dôkazy o tom, že obmedzenie alebo prerušenie komunikácie s dieťaťom bude v záujme maloletej. Môže ísť o listinné dôkazy o tom, že druhý rodič negatívne ovplyvňuje psychiku dieťaťa, neplatí výživné, je narkoman alebo alkoholik a prichádza na rande nevhodným spôsobom: v stave intoxikácie drogami alebo alkoholom.
Krok 4
Komunikáciu možno obmedziť alebo prerušiť iba na základe rozhodnutia súdu. Vo všetkých ostatných prípadoch je nezákonné brániť dieťaťu v komunikácii s druhým rodičom alebo jeho príbuznými. Rodič, s ktorým je komunikácia prerušená alebo obmedzená, môže podať vzájomný nárok a poskytnúť dôkazy o tom, že syn alebo dcéra s ním potrebujú komunikáciu a že je dôstojným občanom na komunikáciu so svojím dieťaťom.
