Plaché deti spravidla druhým nerobia starosti: sú poslušné, snažia sa splniť úplne všetky žiadosti, ktoré sú im adresované, nehádajú sa alebo sa škandalizujú. Zdalo by sa, prečo bojovať proti takémuto správaniu? Ale v skutočnosti môžu byť príliš plaché deti v dospelosti veľmi ťažké, pretože sa stávajú neistými, nevedia si obhájiť svoj vlastný názor, je pre nich oveľa jednoduchšie súhlasiť s názorom inej osoby, ako dokázať svoj prípad. Dospelý človek musí byť pevnejší, inak riskuje, že celý život nebude tráviť iba v sekundárnych rolách, ale aj v tretích alebo dokonca štvrtých rolách. Preto sa musíte zbaviť nadmernej plachosti. Najprv musíte pochopiť, prečo sa dieťa vo všeobecnosti stalo plachým.
Inštrukcie
Krok 1
Plachosť sa dá niekedy dediť. Preto by rodičia mali pochopiť, či sú plachí ľudia. Keď dieťa vyrastá v takom prostredí, vníma správanie svojich rodičov ako mimoriadne správne a podľa toho ho kopíruje.
Krok 2
Plachosť je niekedy získaná vlastnosť, ktorá sa objavila po vážnej udalosti, ktorá dieťa šokovala alebo zranila. V stresovej situácii sa deti často menia a utiahnu sa do seba, to je to, čo určuje vzhľad takýchto vlastností. Najčastejšie je v takýchto situáciách potrebná pomoc psychológa, ktorý pochopí, po akých konkrétnych udalostiach sa dieťa zmenilo, zistí, čo ho trápi, a pokúsi sa tieto starosti eliminovať, aby vrátil dieťaťu jeho obvyklý spôsob života život.
Krok 3
Ak rodičia neustále kritizujú svoje dieťa alebo nadmernú kontrolu, začne v ňom postupovať plachosť a silné pochybnosti o sebe samom. Neustále pociťuje nápor svojich rodičov, znepokojuje ho to, bojí sa neopodstatniť ich nádeje alebo sa nechať znovu kritizovať. Ak je akékoľvek konanie dieťaťa sprevádzané negatívnymi reakciami rodičov, jednoducho stráca chuť vyvíjať akúkoľvek iniciatívu.
Krok 4
Niekedy sa plachosť u dieťaťa objaví v dôsledku nesprávneho správania učiteľov v škole alebo spolužiakov. Práve v škole možno dieťa na verejnosti ponížiť, aby jeho sebavedomie navždy utrpelo. Preto je nesmierne dôležité mať k dieťaťu dôveryhodný vzťah, aby mohlo vždy zdieľať svoje najskrytejšie skúsenosti a rozprávať o udalostiach, ktoré sa mu stali v konkrétny deň, potom je vysoko pravdepodobné, že rodič nestrácať z dohľadu túto kritickú situáciu a bude včas konať.
Krok 5
S hanblivosťou môžete bojovať jedine neustálym rozhovorom so svojím dieťaťom a snahou o zvýšenie jeho sebaúcty. Musí pochopiť, že je milovaný a oceňovaný tým, kým je, nemusí napodobňovať ostatných ani sa za svoje činy hanbiť, jeho rodičia ho môžu vždy podporovať. Netreba dodávať, že plachosť je zlá, pretože dieťaťu môže vštepiť ešte väčšie komplexy. Musíte mu vysvetliť, že v niektorých situáciách môže plachosť urobiť dobrú prácu, ale musíte sa s tým vyrovnať a budete si viac dôverovať.
