Ľudské vedomie je najvyššou formou mentálnej reflexie sveta formovaného v procese spoločenského života. Prejavuje sa slovne a vo forme zmyslových obrazov. Je základom kognitívnej a vzdelávacej činnosti jednotlivca.
Ľudské vedomie
Hlavným rozdielom medzi človekom ako druhom od všetkých ostatných je jeho schopnosť abstraktného myslenia, plánovanie, schopnosť pamätať si a reflektovať minulé skúsenosti, hodnotiť ich a vyvodzovať závery. Všetko vyššie uvedené priamo súvisí so sférou vedomia.
Vedomie sa funkčne chápe ako operačný systém mozgu. Podobný pohľad na tento koncept sa široko používa v prírodných vedách, najmä v biológii a medicíne. Nie je však schopný plne vystihnúť hodnotu a dôležitosť vedomia pre človeka, pretože vedomie je oveľa viac ako bežný fyziologický proces.
Ruská psychológia definuje vedomie ako najvyššiu formu odrazu objektívnych vlastností a zákonov okolitého priestoru. Vedomie je navyše inherentné iba človeku - ako sociálno-historickému subjektu.
Vedomie tvorí v človeku vnútorný model vonkajšieho sveta a to je predpokladom akejkoľvek kognitívnej činnosti a túžby človeka transformovať svet okolo seba. Vedomie sa vyvíja v procese interakcie jednotlivca s inými ľuďmi, v procese získavania sociálnych skúseností.
Podstatou všetkých foriem ľudskej duševnej činnosti, od najjednoduchšej (reflexnej) po najkomplexnejšiu (vedomie), je to, že plnia funkciu orientácie živého organizmu vo vonkajšom priestore. Čím zložitejšie je vonkajšie prostredie, tým zložitejšia je organizácia psychiky, ktorá pomáha úspešne sa orientovať v okolitom priestore.
Kognitívne procesy vedomia
Pre človeka je vedomie charakteristické hlavne kognitívnou aktivitou. Poznanie človeka začína memorovaním jednoduchých prvkov kultúry a okolitého sveta. Pomocou získaných vedomostí dieťa prijíma a pamätá si zmysel a zmysel obsiahnuté v okolitých objektoch, učí sa s nimi pracovať bez priameho ovplyvňovania samotných predmetov. Forma takejto operácie, verbálna a rečová a podobné činnosti sú charakteristickými vlastnosťami vedomia.
Štruktúra vedomia zahŕňa všetky typy kognitívnych procesov: vnem, pamäť, vnímanie, predstavivosť, myslenie. Vďaka nim človek neustále dopĺňa vedomosti o sebe a o svete. Ak je niektorý z týchto kognitívnych procesov narušený alebo nefunguje správne, narušuje to prácu celého vedomia ako celku.