Vo veku 2 - 3 rokov deti prežívajú krízu prvého veku, ktorú psychológovia často nazývajú krízou nezávislosti. V tejto dobe sa odporúča dieťa odstaviť z rodičovskej postele.
Inštrukcie
Krok 1
Aby sa nočný spánok v samostatnej posteli neprejavil pre dieťa stresom, môžete začať kompromisným riešením. V noci s ním naďalej spite na posteli rodičov a cez deň jednu položte. Postupom času si zvykne, že jeho postieľka je tiež skvelým miestom na spanie.
Krok 2
Dodržujte denný režim. Ak je vaše dieťa neposlušné, buďte prísna, ale nekričte. Pokojným hlasom vysvetlite svojmu synovi alebo dcére, že šípky na hodinách už ukazujú spánok a je čas ísť spať. Rovnaký čas vstávania a chodenia do postele výrazne uľahčí odstavenie z rodičovskej postele.
Krok 3
Ak dieťa kategoricky odmieta spať bez matky, vezmite si so sebou veľkú plyšovú hračku. Prvú noc môže ležať niekde pri nohách a potom ju postupne posúvať bližšie k dieťaťu. Hračka by mala byť časom umiestnená medzi matkou a dieťaťom. Môžete ísť na malý trik. Kúpte si hračku v podobe batohu a na noc vložte dovnútra vyhrievaciu podložku. Dieťa si na teplú hračku rýchlo zvykne.
Krok 4
Postieľku umiestnite vedľa postele rodiča. Denne presuňte miesto na spanie dieťaťa o niekoľko centimetrov ďalej. Nezabudnite si k nemu položiť obľúbenú hračku, rozprávať sladké slová, rozprávať rozprávky a popriať dobrú noc.
Krok 5
Proces odstavenia dieťaťa z postele rodiča môže trvať niekoľko mesiacov. Budeme musieť byť trpezliví.
Krok 6
Ak všetky vyššie opísané metódy nepomáhajú, mali by ste premýšľať o psychologickej klíme v rodine. Možno sa rodičia často hádajú alebo sa dieťa bojí tmy a osamelosti. Dôvodov môže byť veľa. Vo veku 3 - 4 rokov by malo dieťa pokojne zaspať vo svojej posteli bez toho, aby sa v noci budilo a neprejavovalo obavy. Ak to tak nie je, obráťte sa na detského psychológa.
Krok 7
Jednej krásnej noci váš drobec prvýkrát zaspí sám vo svojej postieľke. Ráno mu vysvetlite, že je skvelý, pochváľte, niečo povzbudzujte. Pozitívna motivácia dokáže občas zázraky.
Krok 8
Ak dieťa zaspí vo svojej posteli, ale napriek tomu v noci príde za rodičmi, nie je potrebné sa obávať. Keď sa to stane prvýkrát, treba syna alebo dcéru upokojiť, povedať pár vrúcnych slov, kráčať s ním k posteli, prikryť ho dekou a trochu si s ním posedieť. Po druhýkrát stačí iba pohladenie a opakovanie akcií. Komunikácia so slovami by mala byť vylúčená. Po tretíkrát jednoducho sprevádzajte dieťa do postieľky, ľahnite si ho a odíďte z miestnosti. Dieťa časom pochopí, že rozhodnutie odložiť ho je konečné, a zvykne si.
