„Muž bez kože“nie je len názov časti učebnice anatómie alebo článok v kronike kriminality. V prenesenom význame, ktorý psychológovia často používajú, je „človek bez kože“príliš citlivý jedinec, ktorý sa nevie brániť pred svetom.
Život bez kože
Okolitá realita často predstavuje prekvapenia a sklamania. Iba tí najnecitlivejší ľudia s „hrubou pleťou“dokážu vnímať všetko, čo sa okolo nich deje, s ľahostajnosťou a pokojom. Naproti tomu „ľudia bez kože“majú tendenciu reagovať na akékoľvek nepriateľské alebo negatívne prejavy sveta okolo nich prehnane emotívne. Mnoho ľudí je samozrejme smutných z mačiatok bez domova, klamania milovaného človeka alebo oneskorenia platu v práci, ale iba ľudia so zvýšenou náchylnosťou sa budú z týchto dôvodov obávať so všetkou úprimnosťou a neprimerane dlho.
Existuje názor, že „ľudia bez kože“môžu byť iba extroverti, to znamená tí, ktorí sú „nasmerovaní“navonok, a nie dovnútra. Čím viac človek závisí od okolitého sveta, od názorov blízkych, od vzťahov s inými ľuďmi, tým viac šancí, že informácie, ktoré sa k nemu dostanú, spôsobí stres. „Nedostatok kože“však môže byť neoddeliteľnou súčasťou najpozoruhodnejších introvertov, pretože vôbec nie je problémom, ktorý kanál vnímania sveta je prioritou.
Psychologická ochrana
Z pohľadu psychológov je hlavným dôvodom existencie „ľudí bez kože“nedostatok dobre vyvinutých mechanizmov psychologickej ochrany pred stresom. Väčšina ľudí vedome alebo podvedome vyvíja metódy ochrany pred nepríjemnými situáciami a súvisiacimi skúsenosťami. Existuje veľa druhov obranných mechanizmov, ale všeobecne spadajú do dvoch širokých kategórií: primitívny a nadradený. Predpokladá sa, že primitívne metódy psychologickej obrany sa formujú už v ranom veku. Okrem toho primitívne mechanizmy spravidla chránia človeka pred okolitým svetom, zatiaľ čo tie vyššie „regulujú“vzťahy rôznych častí jeho vlastnej psychiky.
Samozrejme, na jednej strane nie sú citlivosť a odozva negatívne vlastnosti, takže nie je nič zlé na tom, že ste „človekom bez kože“. Na druhej strane však človek nie je schopný vykonávať efektívne činnosti, je neustále v stresujúcom stave spôsobenom bolestivou reakciou na okolitý svet. Preto je vhodné preštudovať si známe metódy psychologickej obrany a pokúsiť sa ich „vyskúšať“na sebe: nie je potrebné používať všetky metódy naraz, niekedy stačí jedna.
Hlavná vec je naučiť sa, ako mechanicky používať tento alebo ten ochranný mechanizmus na úrovni reflexu. Nebojte sa, že sa zmeníte a stanete sa úplne ľahostajnými k problémom ostatných. Ľudia sa zriedka tak dramaticky menia, ale schopnosť ovládať svoje emócie a skúsenosti v nepríjemných situáciách rozhodne nebude nadbytočná.
