Rozmanitosť vzdelávacích inštitúcií v Ruskej federácii predstavuje pre dospievajúcich a ich rodičov náročnú úlohu pri výbere povolania. Ako sa nemýliť s výberom?
Každý rodič vidí svoje deti ako úspešných odborníkov so spoľahlivými a slušnými zárobkami. Na koho pleciach leží zodpovednosť za výber budúcej špecializácie - rodičov alebo detí? Veľmi často počujeme od dospievajúcich odpoveď na otázku „prečo ste si vybrali práve túto špecializáciu“? - "rodičia to chceli."
Rodičia sa spravidla boja preniesť časť zodpovednosti na svoje deti a robia veľkú chybu. Nie je náhodou, že v psychológii existuje pojem „profesionálne sebaurčenie“. Porozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo by chcelo v budúcnosti robiť. Možno vám ukáže svoje silné stránky a špeciálne schopnosti, ktoré sa vo vybranej profesii určite prejavia a rozvinú. V žiadnom prípade nekritizujte ani sa nesmejte výberu vášho dieťaťa. Opýtajte sa, prečo ho táto voľba láka. Hlavnou úlohou rodičov je formovať u adolescenta pocit, že výber povolania vlastní práve on.
To určite nie je ľahká úloha. Mnoho dospievajúcich predstavuje svet profesií neúplne, povrchne alebo nereálne. Mladí ľudia zvyčajne priťahujú módne profesie, ako napríklad modelka, spevák, herec atď. Spravidla v takýchto situáciách rodičia začínajú vyvíjať tlak na dieťa so „správnou“voľbou - nezávisle sa rozhodnúť, ktorá profesia bude pre ich dieťa optimálna.
Dospelí ľudia často nesú plnú zodpovednosť za profesionálnu budúcnosť svojich detí. Nezabudnite však, že v tomto prípade sa objaví aj negatívum. Tínedžer, ktorý sa prihlásil na vysokú školu na základe pokynov svojich rodičov, má spravidla menší záujem o získanie potrebných vedomostí, štúdium sa pre neho stáva zaťažujúcou povinnosťou a neštuduje sám pre seba. A naopak, s pocitom nezávislého výberu špecializácie sa dospievajúci snaží získať vedomosti.
Na záver by som rád poznamenal, že bez ohľadu na to, ako veľmi sa adolescenti usilujú o samostatnosť, hlavnou vecou pre nich je pocit podpory zo strany rodičov.
