Pri komunikácii s našimi deťmi niekedy robíme chyby, myslíme si, že sa časom hromadia a dieťa sa môže od nás vzdialiť. Ako sa tomu môžete vyhnúť?
Inštrukcie
Krok 1
Nájdite si čas na svoje dieťa, odložte veci nabok, ak by sa s vami prišlo niečo podeliť. Počúvajte svoje dieťa, musíte sa mu otočiť tvárou v tvár, ísť s ním o jednu úroveň nižšie alebo si k nemu sadnúť. Ak sa kvôli niečomu rozčuľuje, potom si ho položte na kolená alebo ho chyťte za ruku. Vaše dieťa by malo mať pocit, že vás jeho príbeh zaujíma.
Krok 2
Ak dieťa hovorí o tom, že je smutné alebo vystrašené, musíte tomu venovať pozornosť. Z vašich slov „to je nezmysel, hrajte ďalej“strach ani smútok z neho nezmiznú, zostane s týmto pocitom sám, pochopí, že s ním niečo nie je v poriadku, začne sa za to hanbiť a „uzavrie“. Podeľte sa o jeho pocity a povedzte asi takto: „Teraz ste vystrašení alebo smutní - je to normálne, cítil som to aj vo vašom veku …“.
Krok 3
Prestaňte prednášať, radiť, kritizovať, varovať a obviňovať. Najčastejšie to nefunguje pre deti. Cítia váš tlak, nudu, krivdu, neúctu k nezávislosti. Táto pozícia rodiča, rodiča „zhora“dráždi dieťa, nebude mať chuť sa o nič deliť. A čo je najdôležitejšie, u dieťaťa sa vyvinie nízke sebavedomie.
Krok 4
Chcete, aby vás vaše dieťa počúvalo? Potom mu povedzte o svojich pocitoch a skúsenostiach. Hovorte v prvej osobe, o sebe, nie o dieťati a jeho správaní. Napríklad: „Neznášam, ak je spálňa taká špinavá.“Takéto správy nám umožňujú vyjadrovať negatívne pocity spôsobom, ktorý nie je pre dieťa urážlivý.
Krok 5
Musia sa dohodnúť pravidlá, požiadavky, obmedzenia a zákazy v rodine medzi rodičmi. Dieťa ich musí vysvetliť, nemalo by ich však byť príliš veľa. Vyhýbajte sa autoritárskemu spôsobu výchovy, zvážte pocity, záujmy a potreby dieťaťa, nezabúdajte, samozrejme, na svoje vlastné.
