Aj nábožensky založení ľudia, ktorí sú manželmi, môžu čeliť neprekonateľným rozporom a túžbe odísť. Väčšina svetových náboženstiev má však k rozvodu negatívny postoj a jasne reguluje, v ktorých situáciách je to možné a v ktorých nie. Na zrušenie náboženského manželstva je potrebné poznať postavenie cirkvi vo vzťahu k rozvodu.
Pravoslávie tradične zaobchádza s rozvodom prudko negatívne. Navyše, po dlhú dobu bol rozvod v zásade nemožný dokonca aj pre členov kráľovskej rodiny. Za súčasnej situácie sa cirkev prispôsobuje zmenám v spoločnosti, pričom si zachováva svoje zásadové postavenie. Sociálna koncepcia ruskej pravoslávnej cirkvi má osobitnú časť venovanú rodine. Odsudzuje rozvod, pretože je v rozpore s evanjeliom a škodí tak manželom, ako aj ich deťom. V niektorých prípadoch je však cirkevný rozvod povolený ako posledná možnosť. Medzi takéto situácie patrí zrada manžela, jeho neznáma neprítomnosť, nevyliečiteľné duševné choroby, alkoholizmus a drogová závislosť, ako aj pohlavné choroby. Ak dôjde k zrušeniu civilného manželstva uzavretého v matrike a manželia už dlho nežijú spolu, môže sa zrušiť aj ich cirkevné manželstvo, ktoré sa však neschváli, ak neexistujú vážne dôvody na rozvod. Po rozvode pravoslávna cirkev umožňuje nové manželstvo, ak nebola osoba uznaná vinnou z rozvodu. Túto možnosť však kňazi príliš neschvaľujú. Moderná katolícka cirkev je na rozvod ešte prísnejšia. Katolícke manželstvo sa nemôže skončiť rozvodom, ale za určitých podmienok ho možno zrušiť. Dôvodom môže byť nedodržanie základných podmienok manželstva - manželská vernosť, spolunažívanie atď. Avšak aj v prípade skutočného konfliktu katolícka cirkev povzbudzuje manželov, aby sa pokúsili čo najlepšie o zmierenie. O katolíckom rozvode sa uvažuje na osobitnom cirkevnom súde a zvyčajne trvá 2 - 3 roky. Tento súd tiež rozhoduje o tom, či sa bývalí manželia môžu znovu vydať. Každému, kto je vinný z rozvodu, môže byť odopretá druhá svadba v kostole. Islam má tiež negatívny názor na rozvod. Tradične je však prax rozvodu v rámci tohto náboženstva ľahšia ako v kresťanstve. Tradične stačilo, aby manžel povedal trojnásobné „rozvod!“so svedkami a jeho manželstvo bolo rozpustené. Oficiálne nie je manžel povinný vysvetľovať dôvod rozvodu a mať pre neho presvedčivé argumenty, pričom sa odsudzuje neprimerané zrušenie manželstva. Manželka sa tiež môže rozviesť, ale za podmienky, že dokáže cirkevným orgánom, že jej manžel si neplnil manželské povinnosti, napríklad nemohol živiť svoju rodinu, cudzoložiť atď. Rozvod tiež odrádza od judaizmu. Pred svadbou však novomanželia podpisujú zdanie manželskej zmluvy, ktorá okrem iného stanovuje podmienky možného rozvodu. Špecifickosť rozvodu je v judaizme taká, že s tým musia dať súhlas obaja manželia. V takom prípade sa po rozvode budú môcť bez problémov znovu zosobášiť.
