Rozvod je bolestivý proces pre všetkých členov rodiny. Dospelí prežívajú ťažké obdobie sprevádzané zúčtovaním, rozdelením majetku, psychickými poruchami. Deti sa zmenia na nedobrovoľných otrokov takýchto činov a zostávajú sami so svojimi vnútornými úzkosťami.
Vzťah medzi každým rodičom a dieťaťom je základom pre minimalizáciu rizika vzniku psychologických problémov. Vek hrá kľúčovú úlohu pri reakcii na okolnosti rozvodu.
Deti staršie ako štrnásť rokov rovnako ako všetci ostatní prežívajú stres a bolestne znášajú všetko v súčasnom prostredí. Rodičia si naopak myslia opak, pretože ich považujú za dosť starých, a nevenujú im náležitú pozornosť. V tomto veku dochádza k formovaniu postoja adolescentov k opačnému pohlaviu, formuje sa model ďalšieho správania v rodinnom živote. Nemali by ste deti odstrkovať, vyhadzovať na ne negatíva a nechať ich samých. Obaja rodičia musia hovoriť so svojimi deťmi, počúvať ich myšlienky a názory a jasne dávať najavo, že mama a otec zostanú v jeho živote rovnako.
Najťažší vzťah je s deťmi vo veku od šesť do štrnásť rokov. Dieťa zvyknuté na život v kompletnej rodine prežíva najsilnejšie zážitky a zreteľne cíti vinu rodičov. To sa premieta do páky manipulácie, pretože dieťa stráca pocit lásky a chce všetko vrátiť späť. Situácia sa stáva nebezpečnejšou, keď si deti začnú obviňovať samy seba, môžu si v tomto stave spôsobiť obrovské fyzické i psychické škody. Samostatní rodičia by sa mali svojim deťom čo najviac priblížiť k času, keď boli zosobášení. Dieťa si teda uvedomuje, že láska rodičov nezávisí od vonkajších faktorov.
Deti mladšie ako šesť rokov nereagujú na rozvod prudko, pretože nie sú schopné úplne zhodnotiť, čo sa deje. Deti pocítia pocit úzkosti a trochu nepohodlia, ale pri správnom prístupe rodičov sa to dá úplne vylúčiť.
Bez ohľadu na to, koľko rokov je dieťa, je potrebné sa kategoricky zdržať vytvárania negatívnych názorov na bývalého partnera. Mala by sa prejavovať tolerancia a úcta k sebe navzájom, aby sa mohla vzdelávať harmonická osobnosť so správnymi morálnymi hodnotami.
