Každý rodič by mal byť schopný nájsť spoločný jazyk so svojím dieťaťom. Dôvera a správna komunikácia pomôžu pochopiť problémy a obavy dieťaťa a vysvetlia mu niektoré ťažkosti, ktoré vznikajú vo vzťahoch medzi ľuďmi, rodičmi, priateľmi.
Názor, že dieťa by sa po dosiahnutí určitého veku nemalo vrhať do rodinných problémov alebo tajomstiev, a tiež, že keď dospeje, všetko pochopí, je mylná. Najčastejšie nastáva opačná reakcia, keď deti obviňujú jedného z rodičov z mnohých problémov, a čo je ešte horšie, keď si vinu prenesú na seba. Takto vzniká veľa komplexov a psychologických problémov.
Prvým krokom k porozumeniu s dieťaťom je prejavenie záujmu o jeho záležitosti, štúdium, záujmy a ďalšie dôležité veci. Obzvlášť stojí za zváženie reakcia na správanie a slová vyslovené nevedomky, napríklad počas hádky medzi mužom a ženou. Deti nechápu rozdiel medzi emocionálnym výbuchom a iba hovorenou frázou. Všetko, čo hovoria dospelí, a najmä rodičia, je dieťaťom „vstrebané“a premyslené. Mnoho detí sa bojí opustenia, obviňuje sa zo zlých vzťahov s rodičmi, je ťažké zažiť, keď dostanú zlé známky alebo keď sa kvôli ich zavineniu niečo zlomí.
Ak je dieťa pokojne, bez negatívnych emócií, vysvetlí dôležitosť situácie, hodnotu zlomenej veci alebo nesprávneho správania, potom bude prístup dieťaťa dôveryhodnejší, strach zmizne. Postupom času bude toto správanie prirodzené. V zložitej situácii sa dieťa nestiahne do seba, ale príde po radu k mame alebo otcovi.
Nezastrašujte dieťa, aby ste manipulovali s jeho správaním. Keď sa mu hovorí o zlých ľuďoch alebo strašných brownies, ktorí si pre neho prídu, ak sa budú správať zle, potom nie je známe, do čoho sa taký strach môže vyvinúť.
Dieťa by sa malo cítiť ako súčasť rodiny, a nie ako vyvrheľ a nedôstojné. Môžete začať položením otázok týkajúcich sa výberu oblečenia alebo osobných vecí, rovnako ako položením jeho názoru na opravy v detskej izbe alebo výber miesta na prechádzku. Názor detí samozrejme nie je vždy racionálny a správny, ale môžete s nimi súhlasiť alebo jasne vysvetliť črty správania.
Každé dieťa je človek, ktorý sa nenarodil z vlastnej vôle. Nie je povinný robiť to, čo od neho chcú jeho príbuzní. Ale u každého dieťaťa sa musí prejaviť vnútorný impulz, ktorý je zodpovedný za pomoc rodičom, starostlivosť o nich, rešpektovanie ich okolia. To je možné len pri správnej výchove potrebných hodnôt u ich detí.
