Výchova dieťaťa nie je ľahká. Ale niekedy sme príčinou rozmarov dieťaťa my sami. Na správanie dieťaťa sa často pozeráme nakoniec z výšky nášho veku, skúseností, fyziologického vývoja. Tu je 10 najčastejších chýb, ktoré rodičia robia, bez toho, aby čo i len pomysleli na ich význam. Odpovedzte na tieto otázky sami, skôr ako pôjdete na všetky miesta, pokarhaním svojho dieťaťa.
Inštrukcie
Krok 1
Sú naše požiadavky primerané veku dieťaťa? Malé dieťa nemá trpezlivosť. Ich vôľa sa vyvíja až od 9 do 10 rokov. Preto nemá zmysel vyžadovať od predškoláka sparťanskú zdržanlivosť, vaše požiadavky sú najčastejšie spočiatku odsúdené na neúspech.
Krok 2
Chápeme dôvody správania konkrétneho dieťaťa? Berieme do úvahy jeho potreby a záujmy? Pohľad na problém z pohľadu dieťaťa nevyhnutne povedie, ak nie k požadovanému výsledku, minimálne k kompromisu medzi stranami.
Krok 3
Pozeráme sa vždy na fyzický stav dieťaťa? Môže byť hladný, unavený alebo sa kvôli niečomu obávať. Nech sa nám zdajú obavy z detstva akokoľvek smiešne, treba ich brať vážne a pokúsiť sa ich vyriešiť hneď na začiatku.
Krok 4
Nepotláčame svojimi požiadavkami prirodzené mechanizmy vývoja detí? Skúste sa pozrieť na túžbu vášho dieťaťa byť všade a všade súčasne, nie ako na váš trest, ale ako na šťastnú príležitosť pre vaše dieťa spoznávať tento svet.
Krok 5
Nezdá sa nám niekedy, že dieťa robí všetko naschvál, aby nám zlomilo? Ďaleko od toho. Je to len to, že ľudská pamäť okrem rôznych užitočných a nie veľmi informácií uchováva aj staré krivdy. Často sa objavia v našom vzťahu s dieťaťom. Zabudnite na nich, ste už dospelí a nie vždy je užitočné násilníkovi vrátiť, najmä pokiaľ ide o vaše vlastné dieťa.
Krok 6
Odporujeme fyziologickým vlastnostiam dieťaťa? Ak sami nechcete spať alebo jesť, ako to môžete urobiť iba slovami?
Krok 7
Prenášame svoje chyby na dieťa? Možno za to môže vaša lenivosť, zábudlivosť alebo nepozornosť? Úprimne si na túto otázku odpovedzte.
Krok 8
Vieme, ako pristupovať, vyjednávať s ľuďmi, robiť kompromisy? Čo môžeme my sami naučiť dieťa v oblasti medziľudských vzťahov? Čo robíme pre to, aby nás dieťa poslúchlo?
Krok 9
Preceňujeme možnosti dieťaťa v jeho vnímaní nebezpečenstva? Je možné v jeho veku predvídať situáciu a vidieť všetky možné dôsledky?
Krok 10
Berieme do úvahy osobnosť dieťaťa? Nezabúdame na jeho črty, záujmy a túžby?
