Sebaúcta veľmi ovplyvňuje to, ako dopadne život jednotlivca. Dá sa to podceniť, nadhodnotiť a adekvátne, podľa toho, ako človek vníma sám seba.
Sebavedomie človeka odráža jeho postoj k sebe samému. Ukazuje, ako sa vidí, ako veľmi verí vo svoje vlastné sily a či si verí. Sebaúcta sa formuje s prihliadnutím na očakávania jednotlivca. Podľa jeho úrovne možno posúdiť, či človek verí, že je toho hodného veľa, alebo nepočíta v živote prakticky s ničím.
Nízke sebavedomie
Nízka sebaúcta môže zabrániť jednotlivcovi dosiahnuť akékoľvek výšky v živote. Takýto človek sa obmedzuje v cieľoch a túžbach, pochybuje o vlastných silných stránkach a všeobecne sa vyznačuje pesimizmom a nerozhodnosťou.
Ľudia s nízkou sebaúctou si nevážia svoje úspechy. Majú sklon uprednostňovať názor niekoho iného nad svoj vlastný. Takíto jedinci sa vyznačujú nadmernou skromnosťou, možno až plachosťou.
Osoba, ktorá o sebe pochybuje, môže mať neustále obavy z vlastnej budúcnosti. V tomto prípade sa neistota prejavuje tak v práci, ako aj vo vzťahoch. Napríklad sa stáva, že v službe sa jednotlivec neodváži ísť na povýšenie a neustále očakáva úlovok od svojich nadriadených. V osobnom živote môže byť taký človek pohltený žiarlivosťou a podozrievaním.
Aj keď je úspešný, človek, ktorého sebaúcta je veľmi podceňovaná, vysvetľuje svoje víťazstvá šťastnou náhodou. Keď zložíte kompliment takémuto jedincovi, nebudete počuť vďaku, ale ospravedlnenie.
Zvýšená sebaúcta
Človek, ktorého sebaúcta sa preceňuje, preháňa svoju vlastnú dôležitosť. Je ťažké pracovať s takýmto jednotlivcom v tíme, pretože jeho čo i len malý prínos pre spoločnú vec nafukuje na obrovskú veľkosť. Má sklon podceňovať prácu ostatných členov tímu.
Stáva sa, že jedinec s preceňovanou sebaúctou precení svoje schopnosti a zhostí sa nemožnej úlohy. V prípade neúspechu neanalyzuje svoje správanie, ale všetko pripisuje okolnostiam.
Takýto človek reaguje na kritiku neadekvátne, ba až konštruktívne. Neuznáva názory iných ľudí a nemá rád, keď mu niekto poradí.
Adekvátna sebaúcta
Človek, ktorý si sám seba váži podľa svojej dôstojnosti a objektívne vníma sám seba, je schopný žiť v súlade so sebou a so svetom a zároveň toho veľa dosiahnuť. Takýto jedinec necíti ilúzie o svojej moci, ale tiež nepodceňuje svoje schopnosti.
Tento prístup k sebe samému je najoptimálnejší. V takom prípade sa človek môže rozhodnúť pre niečo významné, ale predtým starostlivo premyslí svoje činy.
Jednotlivec s normálnou sebaúctou ľahšie komunikuje s ostatnými. Je v súlade s ostatnými ľuďmi, zohľadňuje ich názory, ale neprevyšuje ich nad svoje vlastné. Takýto človek sa nerozlišuje podozrievavosťou a podozrievavosťou, nemyslí na ostatných a nenamáha sa. Zároveň nepodľahne rôznym druhom provokácií.
