Vedomie označuje niekoľko javov naraz, ktoré môžu pôsobiť ako prejav zvláštnej ľudskej činnosti. Je to prostredníctvom vedomia, že ľudia v mnohých ohľadoch vnímajú svet okolo seba.
Termín „vedomie“je dostatočne ťažké definovať, pretože toto slovo sa používa mnohými rôznymi spôsobmi. V medicíne a psychológii je vedomie duševný stav jednotlivca, ktorý sa vyjadruje v subjektívnom vnímaní vonkajšieho sveta, života, ako aj v správe o týchto udalostiach. Okrem toho sa vedomie nazýva aj stav bdelosti, ako aj reakcia na vonkajší svet na rozdiel od stavu spánku alebo kómy.
Základ vedomia tvoria myšlienky, predstavivosť, vnímanie, sebauvedomenie a ďalšie faktory. V tomto ohľade sa trochu odlišne interpretuje vo filozofii a iných vedách, ktoré považujú vedomie za kategóriu označujúcu duševnú činnosť človeka vo vzťahu k jeho fyzickému prejavu. Výsledkom bolo, že mnoho filozofov považovalo vedomie za najdôležitejší fenomén na svete. Niektorí vedci však považujú toto slovo za príliš neurčité, aby ho mohli použiť na popísanie konkrétnych javov.
Tak či onak, pojem vedomie a jeho rámec, podobne ako zmysel existencie tohto pojmu, pôsobia ako jeden z hlavných problémov vedeckého myslenia. Štúdium problému sa zaoberá oblasťami ako filozofia mysle, psychológia, neurobiológia a disciplíny, ktoré študujú problémy umelej inteligencie. Medzi problémami praktického uvažovania možno vyčleniť také, ako je stanovenie prítomnosti vedomia u ťažko chorých a v kóme, existencia neľudského vedomia a jeho meranie, proces vzniku ľudského vedomia, schopnosť počítačov dosiahnuť vedomé stavy atď.
Vedomie môže pôsobiť ako schopnosť a ako myslenie. Myslenie na rozdiel od vedomia je schopnosť myslieť, fixovať svet v určitých konceptoch, vyvodzovať z nich určité závery.
Najjednoduchšie vedomie je pocit stavu seba a vlastných „zmyslových orgánov“, bytia všeobecne. Vedomie môže pozorovať iba samotný subjekt, nemožno ho určiť objektívnymi prostriedkami.
Diskutuje sa o tom, či je pre inteligentné správanie potrebné vedomie. V takom prípade súvisia subjekt a objekt, vedomie a svet. Niektorí veria, že u mentálne postihnutých ľudí sa vytvárajú skreslené predstavy o svete okolo nich, vďaka čomu je inteligentné správanie kľúčovým faktorom pri formovaní vedomia. Tak či onak však človek vníma javy okolo seba, preto nemožno hovoriť o úplnej absencii vedomia u žiadneho jedinca.
