Keď je váš drobec s niečím nešťastný, môže spadnúť na zem, kopnúť alebo kričať. V takejto situácii sú rodičia veľmi často stratení v domnení, že ich metódy výchovy sú nesprávne. Nezúfajte však. Aby ste dieťaťu pomohli zmeniť správanie a nebyť rozmarná, musíte zistiť, prečo sa správa takto.
Najprv musíte pochopiť, že dieťa nie je dospelý v miniatúre a ešte sa nenaučilo zvládať svoje emócie. Tiež vo veku 2-3 rokov sa dieťa začína presadzovať. Až do tohto veku rodičia vždy uspokojovali potreby svojho dieťaťa. Teraz sa roly zmenili. Rodičia sa nijako neponáhľajú s naplnením všetkých rozmarov malého, ale naopak, teraz musí poslúchať a poslúchať svojho otca a mamu. Pre dieťa môže byť ťažké sa s tým vyrovnať a on protestuje a vyvoláva záchvaty zúrivosti.
Čo sa dá robiť?
V tejto situácii skúste najskôr rozptýliť dieťa, napríklad tým, že mu ponúknete niečo na hranie alebo iba hračku. Ak sa vám to nepodarí, zostaňte pokojní a pokúste sa ignorovať jeho vyčíňanie. Niekedy sa stáva, že scéna sa odohráva na verejnom mieste a ostatní ju vidia. V takom prípade sa aj tak nevzdávaj. Dieťa pochopí, že týmto spôsobom môže dosiahnuť to, čo chce, a nabudúce urobí to isté.
Ak je to možné, vezmite svoje dieťa na bok, vezmite ho na ruky a počkajte, kým sa upokojí. V žiadnom prípade nekričte na drobky a nepoužívajte silu, iba to priletí do ohňa. Lepšie je neskôr pokojne vysvetliť, že sa vám jeho správanie príliš nepáčilo, ale ste si istí, že to už neurobí.
Ak je dieťa doma neposlušné, môžete ho odniesť do inej izby a nechať ho na chvíľu samé. Keď dieťa vidí, že mu nevenuje pozornosť, môže sa rýchlo upokojiť.
Je veľmi dôležité, aby sa vaša taktika nezmenila. Samozrejme, rozmary dieťaťa sa nezastavia na prvýkrát. Ale ak na ne zareagujete správne, potom postupne skončia.
