Ktoríkoľvek rodičia starostlivo sledujú reč svojich detí a sú vždy pripravení ich komentovať. Aj keď sa nekontrolujú svojimi slovami. A veľmi často umožňujú také výrazy, ktoré sú nielen nepríjemné, ale aj úprimne škodlivé pre mladú generáciu. Rodičia by sa mali vážne zamyslieť nad tým, ako dieťa vníma konkrétnu frázu.
„Všetci ste vo svojom ockovi“alebo „A ku komu si tak šiel?“Neviem si predstaviť “
Tieto frázy zvyčajne vyjadrujú hnev, frustráciu alebo frustráciu. V zásade to pre dieťa znamená, že na svojho syna alebo dcéru jednoducho nemáte šťastie. U detí to spôsobuje pocity úzkosti a osamelosti a vo vyššom veku hnev.
„Nemám na teba absolútne žiadny čas“
Tento výraz je urážlivý pre ľudí v akomkoľvek veku, nehovoriac o deťoch. Nabudúce, jednoducho, dieťa bude hľadať pozornosť iným spôsobom. Nakoniec, za zvuku rozbitého skla alebo kriku mačky pribehne mama ako pekná.
"Nie je to tvoja vec"
Niekedy sa táto fráza vyslovuje s pokojnou a dokonca benevolentnou intonáciou. Myslím - keď dospejete, pochopíte. To však neznamená, že je to menej nebezpečné. Pre niektoré deti je neznalosť východiskovým bodom neurózy. Pre ostatných dôvod na formovanie takých charakterových vlastností, ako je podozrenie a nedôvera. A stane sa, že dieťa prestane klásť otázky, ktoré ho zaujímajú. A potom sa rodičia čudujú, prečo vyrastal tak ľahostajne.
„No, kam ideš“
Prečo to hovoria rodičia? Niekedy zo zľutovania za svoje dieťa. Niekedy z túžby zostať vedľa seba. Ale častejšie preto, lebo skutočne neveria v jeho schopnosti. Tak či onak sa úroveň ašpirácií dieťaťa z toho môže veľmi zmeniť. Je veľmi ťažké niečo dosiahnuť, ak si dospelí nevážia úsilie a sú si istí neúspechom.
"Povedať pravdu"
Takáto požiadavka vedie vždy k opačným výsledkom, najmä ak je doplnená hrozbami. To všetko vytvára situáciu tlaku, neustálej kontroly. Úprimnosť a čestnosť existujú v prostredí dôvery, jemnosti a tolerancie voči rôznym situáciám.
„Všetci sa ti budú smiať“
Cudzí ľudia, skutoční i imaginárni, pôsobia na dieťa tak, že niektorí rodičia úplne prenesú výchovu funkcie na „nich“. Dieťa sa pri takejto výchove začína báť cudzincov, cítiť sa neisto v komunikácii alebo prejavovať agresivitu voči ostatným.
„Naučiť ťa nebudú dobré veci“
Chceme, aby naše dieťa malo veľa priateľov. Iba títo priatelia by mali byť v každom zmysle pozitívni. Ale naša túžba vyberať medzi priateľmi nevyvoláva u detí pocity vďačnosti. Stiahnu sa do úzadia, povedia rodičom menej o vzťahoch s priateľmi a postupne sa vzdialia.
„Sú deti.“
Na svete je nepochybne veľa detí, ktoré sú inteligentnejšie a schopnejšie. A samozrejme sú obdivuhodné. V žiadnom prípade by ste ich nemali porovnávať s dieťaťom. To je to isté, čo manžel bude neustále chváliť svojho blížneho a dá to do porovnania s manželkou.
„Koľko máš problémov?“
Dieťa si časom zvykne, že si nerobí problémy a nezdieľa ani len svoje myšlienky a pocity. Často to pretrváva po celý život a prechádza to do tendencie k depresiám.
