Schopnosť správne komunikovať s deťmi výrazne uľahčuje život dieťaťu i dospelému, najmä v situáciách, keď sú dieťa postihnuté negatívnymi pocitmi a nedokáže si poradiť samo so sebou. Schopnosť rozprávať sa s dieťaťom pomôže v takejto situácii nájsť správne slová, aby ste dieťa neurazili a nenaučili ho zodpovednosti.
Inštrukcie
Krok 1
Porozprávajte sa s dieťaťom v jeho jazyku. Reč zmyslov. Deti, rovnako ako žiadny iný dospelý, nie sú vystavené emocionálnemu trápeniu. Ak vidíte dieťa, najmä tínedžera, rozrušené, najskôr ho počúvajte. Popremýšľajte, ako sa dieťa cíti, predstavte si seba na jeho mieste. Ako by ste sa cítili v takejto situácii? Pomenujte tento pocit pre seba a zamyslite sa nad tým, ako by mohli byť jeho túžby uspokojené. Či už je to zranenie, hnev alebo bolesť.
Povedzte svojmu dieťaťu, na čo momentálne myslíte. Pochopí, že uznávate jeho právo zažiť tieto pocity. Zároveň by ste mali povedať nie to, čo by mal cítiť, ale to, čo skutočne prežíva.
Krok 2
Aby ste dieťaťu porozumeli, nemusíte mu klásť otázky, ktorým nemusí rozumieť alebo na ktoré nechce odpovedať, ale obráťte sa na neho formou vyhlásení. Napríklad namiesto „Čo ste zase urobili?“musíte povedať: „Dnes si to mal evidentne ťažké.“Dieťaťu tak opäť dáte vedieť, že rozumiete tomu, ako sa cíti. Nie je potrebné zamerať negatívnu pozornosť na dieťa otázkami. Hovorte o tom, čo cítite alebo chystáte urobiť, nie o tom, čo dieťa musí urobiť. Súhlaste s tým, že dieťa lepšie prijme „Bojím sa o teba, potrebujem vedieť, ako sa dostaneš domov“, a nie „Kam pôjdeš, ako sa dostaneš domov?“
Krok 3
Zažeňte stereotypy. Vaše dieťa by nemalo byť ako iné deti. A nemali by ste na nich aplikovať metódy, ktoré na ne používajú ostatní. Postupujte podľa nasledujúceho algoritmu:
1. Sformulujte svoju myšlienku do jednej vety.
2. Porozprávajte o svojich pocitoch a myšlienkach („Mám obavy“).
3. Ukážte, k čomu môže viesť správanie dieťaťa. Môžete to aj trochu prehnať.
4. Uznajte, že nemôžete nič robiť, a tým objasnite, čo musí dieťa urobiť.
5. Ukážte, že môžete pomôcť.
6. Pôsobte dojmom, že ste si istí silnými stránkami svojho dieťaťa, že zvládne situáciu samo.
