Mládež sa považuje za najlepšie obdobie v živote: človek je zdravý, plný sily, má celý život pred sebou. Ale mladí ľudia majú aj svoje vlastné starosti a problémy. Najmä dievčatá vo veku 18-20 rokov majú obavy z toho, ako sa čo najskôr vydať.
Túžba založiť rodinu je pre človeka prirodzená, ale pre 18-20-ročné dievčatá nadobúda osobitný význam. Toto uľahčujú psychologické aj sociálne faktory.
Sociálne stereotypy
Je ťažké žiť v spoločnosti a zbaviť sa jej vrodených stereotypov. Toto je jedna z najkonzervatívnejších zložiek verejného povedomia a emancipácia nezrušila stereotypy týkajúce sa žien.
Jednou z nich je predstava ženy ako bytosti „na prvom mieste rodiny“. Spoločnosť ľahko odpustí žene, ktorá sa vo svojej práci neuskutočnila, ale nechce odpustiť žene, ktorá sa nestala manželkou a matkou. Na ženu, ktorá v profesionálnej činnosti dosiahla výšky, sa pozerá s polovičnou pohŕdavou ľútosťou: „Čo iné môže robiť, ak sa nikto neožení.“
Ďalší stereotyp vyjadruje stará formula dohadzovania: „Máte produkt, máme obchodníka.“Na ženu sa skutočne pozerá ako na „komoditu“a na muža ako na „kupujúceho“. Tradične sa verí, že muž, ktorý si nezakladá rodinu, tak robí z vlastnej vôle a žena, ktorá zostáva nezadaná, nie je natoľko dobrá, aby niekoho zaujala. Odráža sa to aj v umení: vo filmoch a románoch sú starí mládenci spravidla vykresľovaní ako roztomilí veselí kolegovia a staré slúžky ako zdvorilé osoby nahnevané na celý svet.
Takéto stereotypy nemôžu inak ovplyvniť sebavedomie dievčaťa. V obave pred opovržlivou nálepkou „stará slúžka“sa snaží čo najrýchlejšie rozísť s dievčenstvom, uvedomujúc si, že „cena tovaru“s vekom klesá, každým rokom znižovala hodnotenie na „trhu s nevestami“.
Snaha o slobodu
Vo veku 18 - 20 rokov sa človek ocitá v paradoxnej situácii. Na jednej strane to už nie je dieťa alebo dokonca tínedžer, ide o dospelého človeka, ktorý má všetky občianske práva a je plne rozvinutý ako človek. Na druhej strane v tomto veku ľudia spravidla ešte len študujú, a ak pracujú, tak na zle platených pozíciách sú preto finančne závislí od svojich rodičov a sú nútení žiť s nimi v ten istý byt.
Pre rodičov zostávajú dospelými deťmi deti, na ktoré je možné kričať, otierať podráždenie, ignorovať ich názor, neuznávať ich právo na súkromie. Situácia je obzvlášť zložitá v rodinách, kde sú odrastené deti nútené žiť nielen so svojimi rodičmi, ale aj so svojimi starými otcami a babičkami.
V takejto situácii je mladý muž bez ohľadu na pohlavie, ale dievča má nádej, že sa zbaví rodičovskej diktatúry. Žena tradične chodí do domu svojho manžela, preto dievča môže dúfať, že sa vydá a opustí rodičovský dom.
Svokor a svokra sa môžu ukázať ako rovnakí domáci despoti ako rodičia, ale dievča nad tým zatiaľ neuvažuje. Ak nie je možné nadviazať vzťahy s novými príbuznými, bude mať v osobe svojho manžela stále blízku osobu, ktorá ju bude môcť chrániť, a pred rodičmi je bezbranná.
Všetky tieto okolnosti nútia dievčatá vo veku 18-20 rokov, aby sa bez váhania vydali. V niektorých prípadoch to končí sklamaním, rozvodom a zlomeným životom.
