Prechodný vek je fráza, ktorá sa ozýva ako nočná mora v srdciach niektorých rodičov. Niektorí si týmto obdobím už prešli, iní sú len vpredu, no už teraz sa obávajú jeho príchodu. Existuje toľko hororových príbehov a ich nebezpečenstiev a ťažkostí, ale dá sa im vyhnúť, zvládnete prechodný vek? Samozrejme áno.
Inštrukcie
Krok 1
Človek ide do prechodného veku, ako aj do akejkoľvek krízovej fázy, celý svoj život, a preto stojí za to sa naň vopred pripraviť. Vychovajte svoje dieťa tak, aby nepociťovalo tlak vašej autority, aby ste pre neho neboli mentorom, ale osobou, ktorej môžete dôverovať.
Krok 2
Nesnažte sa prinútiť svoje dieťa, aby sa s vami podelilo o svoje obavy. To nebude viesť k ničomu, okrem toho, že sa od vás jednoducho uzavrie a v období dospievania pôjde do svojho sveta iba silnejšie. Ukážte na svojom príklade príležitosť a dôležitosť podpory, dôveryhodných rozhovorov. Ak ste od malička otvorení svojmu dieťaťu, otvorí sa vám, aby sa s vami stretol, a v prechodnom veku nebudete čeliť problému potlačenia alebo skrytia určitých činov.
Krok 3
Nenúťte svoje dieťa žiť s hrozbou trestu. Deti sa veľmi často k niečomu nepriznávajú zo strachu, že im bude vynadané. Tento spôsob výchovy vedie iba k tomu, že nielenže to zlé odnaučia, ale naopak to začnú robiť častejšie: klamú, skrývajú sa, nehovoria. Mali by ste byť vždy na strane dieťaťa, snažiť sa pochopiť dôvody jeho konania, prísť na to. Neponáhľajte sa súdiť, možno mal pre tento alebo ten čin vlastné motívy. Vždy sa snažte so svojím dieťaťom prediskutovať situáciu a nájsť východisko spoločne.
Krok 4
Nevrhajte sa na neho otázkami o všetkých detailoch jeho života. Prechodný vek je čas, keď sa snaží dokázať svoju samostatnosť, vyniknúť, prejaviť individualitu, ale zatiaľ nevie ako. Dajte mu príležitosť nájsť seba samého, experimentovať. V prechodnom svete rodičia často sprísňujú svoje obmedzenia v obave, že ich dieťa upadne do nesprávnej spoločnosti, začne fajčiť, piť a preskočí školu. Samozrejme by ste nemali úplne nechať dieťa bez dozoru a všetko nechať na jeho zvážení. Ale naučte sa tínedžerovi dôverovať, nechajte ho skúšať, robiť chyby, učiť sa zo života. Ak ste mu od malička prejavovali úctu a dôveru, sám za vami príde za radou a požiada vás o názor, v prípade problémov vám povie. Dajte mu pocit, že ste dospelí ako doma, aby sa nemusel uchýliť k extrémnym spôsobom preukazovania svojej nezávislosti.
