Je zvykom nazývať podvedomé myšlienky a predstavy, ktoré sú v danom okamihu mimo vedomia. Inými slovami, ide o myšlienky, ktoré sa nemôžu stať vedomými.
Z filozofického hľadiska je podvedomie vrstvou vedomia, ktorá sa môže odhaliť iba v osobitných prípadoch. Toto sa vzťahuje na sen alebo chybné činy. V psychológii sa tento termín používa na označenie duševných procesov a stavov, ktoré ležia mimo sféru vedomia.
Pojem „podvedomie“sa prvýkrát objavil na konci osemnásteho storočia. Potom určil sféru pôsobenia nevedomých javov. Vo fyziologických teóriách je podvedomie spojené s rôznymi fyziologickými mechanizmami správania. Tento pojem je v psychoanalytickej teórii mimoriadne dôležitý pojem. Ale až od okamihu, keď Sigmund Freud začal používať tento koncept, začal sa aktívne využívať v psychológii.
Freud vždy považoval podvedomú stránku duševného života za oveľa dôležitejšiu ako tú vedomú. Podvedomie dokonca prirovnal k ľadovcu. Podľa jeho názoru je to podvedomie, ktoré obsahuje dôležité inštinkty a spomienky, ktoré by sa mohli stať pri vedomí. Nastalo však náhle potlačenie. Ukazuje sa, že podvedomý materiál je sila, ktorá vedie človeka k činom určitej povahy. Freud vyvinul špeciálnu techniku na štúdium podvedomia. Naznačoval, že prenos niektorých bolestivých momentov podvedomia do vedomia pomôže zmierniť duševné choroby. Podľa Freuda možno automatické správanie vykonať bez vedomého vedomia. Ale zároveň to nemožno považovať za podvedomie.
Podvedomie je pre sociologickú vedu ústredné, pretože sa často obracia k psychoanalytikom. Postfreudovské teórie boli v kontraste s jeho učením o podvedomí. A. Adler sa teda ako prvý pokúsil o radikálnu revíziu Freudovho učenia. Predložil princíp psychologickej kompenzácie a pokúsil sa celú psychologickú činnosť predstaviť ako boj na podvedomej úrovni. Jung navrhol, aby osobné podvedomie skrývalo hlbšiu vrstvu kolektívneho podvedomia. A Fromm pripustil existenciu individuálneho podvedomia. Podľa jeho názoru spoločnosť nezávisle určuje, ktoré myšlienky a pocity môžu dosiahnuť vedomú úroveň a ktoré sú nebezpečné pre jej existenciu. Ukazuje sa, že obsah podvedomia môže byť určený samotnou štruktúrou spoločnosti.