V rozhovoroch mladých ľudí a dokonca aj starších ľudí si často môžeme všimnúť také vysvetlenie nedostatku znalostí v technických vedách ako „humanitárne zmýšľanie“. Náklon k humanitným vedám však ešte neurčuje tento druh myslenia. Konvenčné rozdelenie všetkých ľudí na „fyzikov“a „textárov“nie je úplne správne a vedecké.
Schopnosti a nastavenie mysle
Psychológovia vytvorili vzťah medzi vývojom mozgových hemisfér a schopnosťami. Takže pravá hemisféra mozgu je zodpovedná za vizuálno-obrazné myslenie, tvorivú predstavivosť, vnímanie hudby, umelecké obrazy atď. Ľavá hemisféra je zodpovedná za matematické schopnosti a logické myslenie.
Ľudia, ktorí majú rozvinutejšiu pravú hemisféru mozgu, majú väčší sklon k humanitným vedám, uvažovaniu a filozofovaniu. Tí, ktorí majú viac rozvinutú ľavú hemisféru mozgu, majú inherentný sklon k matematickým vedám, technickým disciplínam a logickému uvažovaniu.
Ale príklon k humanitným vedám ešte neurčuje humanitárne zmýšľanie človeka. Je to skôr iba dôsledok charakteristík, ktoré sú vlastné humanitným vedám.
Vlastnosti ľudí s humanitárnym zmýšľaním
Humanitári podľa svojho myslenia (nie podľa vzdelania) vedia, že každá konkrétna osoba alebo skupina ľudí má iba obmedzenú predstavu o svete. Uvedomujú si, že na svete existuje niečo iné: iné vnímanie, iný názor, iná realita, iný zmysel, iný obraz sveta atď. Po absolvovaní školskej dochádzky pre týchto ľudí, po absolvovaní školenia o každej problematike, ktoré poskytuje jedno správne riešenie alebo dôkaz, je na univerzite ľahké študovať rôzne vedecké teórie alebo paradigmy, ktoré vysvetľujú tú istú udalosť alebo proces rôznymi spôsobmi. Nemalo by sa to však zamieňať s láskou k filozofii a filozofii: skutočnosť, že jej rozumejú, z nich nerobí milovníkov tejto disciplíny. Možno nemajú liberálne umelecké vzdelanie, ale technické, ale zároveň si jasne uvedomujú, aké úzke je ich chápanie sveta. Naopak, milovníci kníh, hudby, filmov a profesionálni humanisti niekedy nepripúšťajú myšlienku, že iní môžu mať úplne iné záujmy ako oni.
Ďalšou rozlišujúcou kvalitou ľudí s humanitárnym zmýšľaním je schopnosť komunikovať s ostatnými. Jasne to vidno na interakcii medzi niekým, kto akceptuje pozíciu niekoho iného a videním niekoho iného, a tými, ktorí odmietajú všetko okrem svojho vlastného uhla pohľadu. Ak sa človeku podarí pochopiť svet partnera a nadviazať kontakt bez toho, aby sa podelil o svoje názory, je to typický humanista.
Humanista podľa svojej mentality vie, že svet riadia konvencie. Keď taký človek nájde odpoveď na otázku, uvedomí si, že za správnu sa považuje až v danom časovom okamihu. Jednoducho povedané, uvedomuje si, že pravda ako taká neexistuje, ale iba súdy, ktoré sa v tejto chvíli ctia ako pravda.
Humanitárne zmýšľanie je často zamieňané s vizuálno-obrazným myslením. Tento typ myslenia predpokladá rozvinutú schopnosť predstaviť si, predstaviť si, porovnávať a podľa toho chápať a akceptovať zmeny v spoločenskom živote, niektoré nové žánre literatúry, kina, hudby. To ale vôbec neznamená, že všetci ľudia s rozvinutým vizuálno-obrazným myslením sú vo svojom nastavení mysle humanitaristi.