Ľudské dejiny sú plné početných príkladov boja o nadvládu moci, v ktorých hrá dôležitú úlohu aj objasnenie vzťahu medzi rodovými antipódmi. Stačí pripomenúť staroveké Grécko s jeho rozmanitými modelmi komunálnej a štátnej štruktúry, v ktorých sa uprednostňoval patriarchát alebo matriarchát. Tieto objasnenia vzťahu mohli byť naďalej relevantné, ak by neprevážil primitívny princíp fyzickej prevahy, kde v rodinných vzťahoch prevládala výlučne sila svalov nad milosťou a krásou.
V kontexte komplexného zohľadnenia rodinných vzťahov je vhodné pripomenúť tematickú ľudovú múdrosť, ktorá hovorí, že manžel je hlava a manželka krk. To znamená, že ženská podstata v tradičnom epose sa vždy nestotožňuje s pokorou a uznaním sily silných, ale s jednoduchým prenosom opozície na jemnejšiu úroveň motivácie k činom. V takom prípade sa dôležité rozhodnutia prijímajú na základe účelnosti. A práve táto „účelnosť“sa práve stáva tým intelektuálnym motívom, ktorý vytvára slabá polovica ľudstva.
Vytvorenie rovnováhy v rodinných vzťahoch je navyše často spojené s fázou ich slabnutia, keď je stabilita nahradená jednoduchým nedostatkom dôvodov na prudšie konfrontácie, ktoré sú skutočným parametrom zdravého vzťahu. To znamená, že faktor „mieru a lásky“v rodinných vzťahoch, kde je prítomné „ticho a milosť“, je priamym znakom toho, že skutočný cit v tejto bunke spoločnosti úplne chýba. Koniec koncov, čokoľvek by sa dalo povedať, a rodová konfrontácia vo svojej prirodzenej podstate je založená na pravidelnom generovaní takýchto stavov, keď rozdielny pohľad na rovnaké javy a udalosti spôsobuje hromadenie napätia.
Absencia tohto druhu napätia je navyše veľavravným ukazovateľom umelosti, a nie prirodzenosti rodinných vzťahov. V takom prípade sa v skutočnosti jeden člen rodiny štandardne postaví na druhú stranu (úmyselne alebo z dôvodu slabosti svojej vlastnej pozície). Potom však úplne absentuje taký koncept ako „rovnaká a vzájomne výhodná spolupráca“, ktorý stojí na čele každého vzťahu. Ukazuje sa, že tichý súhlas alebo pravidelné jednomyseľné rozhodovanie o všetkých otázkach spoločného života priamo naznačuje neotrasiteľnú prioritu jedného z manželov.
Pre nikoho však nie je tajomstvom, že láska vylučuje také bolestivé stavy, keď jeden partner poslušne plní vôľu druhého, čím potvrdzuje svoju pasívnu úlohu v týchto vzťahoch. Koniec koncov, potom je koncept „rovnosti“vyrovnaný. Možno práve kvôli tomuto druhu rodinných zväzkov vzniklo pravidlo, keď jeden miluje, a druhý to umožňuje. Tu máme zvrátenú formu najvyššieho zmyslového prejavu.
Pre tie páry, ktoré niečo podozrievajú, ale celkom nerozumejú tomu, čo sa deje, je teda dôležité venovať osobitnú pozornosť stavu „pokoja a ticha“v ich rodine. Skutočná rodina naplnená láskou nikdy nebude ako pokrytecká a „premyslená“idyla, v ktorej nedôjde k nijakým sporom, násilnému objasňovaniu vzťahov, žiarlivostným scénam a ďalším atribútom horúcich pocitov.
Iba pri absencii energie vzťahu (formát „mŕtvej batérie“) je možné dosiahnuť pokojný stav rovný smrti. Mimochodom, akékoľvek sociálne vzťahy priamo súvisia s týmto princípom (akumulácia napätia v konfrontácii). A vzhľadom na povahu opačných pohlaví je úplne zrejmé, že konfrontácia medzi mužom a ženou by mala byť prítomná vždy a všade. V tejto súvislosti je dôležité pochopiť, že vášeň ako prejav tejto konfrontácie musí byť nevyhnutne prítomná v milostnom vzťahu.
