Je záhadou, prečo sme si vybrali jediného z množstva potenciálnych partnerov. Vedci majú niekoľko vysvetlení, prečo sa to deje.
Za posledné tisícročia sa povaha výberu partnera príliš nezmenila. Ženy sa stále riadia sociálnym postavením mužov a muži zase fyzickou príťažlivosťou a mladosťou žien.
Ale na druhej strane, veľa vedcov sa domnieva, že v súčasnosti majú pri vytváraní páru rozhodujúcu úlohu spoločenské a nie biologické predpoklady. Je pravda, že ženy v prvom rade venujú pozornosť tomu, aké postavenie má muž v spoločnosti, ale iba pokiaľ nie sú podporované obchodné vlastnosti ženy. Len čo sa to stane, ženy sa zameriavajú aj na fyzickú príťažlivosť, mladosť a osobné vlastnosti.
V modernej spoločnosti pracujú obaja partneri na vytvorení spoločného rozpočtu. Schopnosť dobre variť a umývať už nehrá rozhodujúcu úlohu ako v minulom storočí. Tento príklad jasne ukazuje, ako sa menia kultúrne normy v spoločnosti a ako ovplyvňujú to, čo považujeme za atraktívne alebo nie.
Jedným z faktorov ovplyvňujúcich vznik vzájomných sympatií je schopnosť neustále sa vidieť. Všetci samozrejme poznáme prípady, keď takáto blízkosť vyvolala konflikty a hádky, ale toto je skôr výnimka z pravidla. Práve neustály kontakt je dôvodom takýchto častých románikov v práci alebo počas školy. Neustála komunikácia prúdi najskôr do priateľstva, potom často do romantických vzťahov.
Dôležitú úlohu zohráva aj fyzická príťažlivosť. Každý človek má svoje vlastné koncepty krásy, ktoré sú čiastočne diktované štandardmi, ktoré v spoločnosti panujú. Ale stále sú špeciálne preferencie pre jeden alebo druhý typ dané na podvedomej úrovni. Ak sa nám človek páči, snažíme sa ho lepšie spoznať a dokončiť tak portrét, aby sme pochopili, ako veľmi sa podobá nášmu ideálu.
Osobné vlastnosti sa obzvlášť oceňujú u partnera. Schopnosť počúvania, láskavosť, pozornosť sú často rozhodujúcimi argumentmi pri hodnotení „páči sa mi to alebo nie.“
A nakoniec, podobné črty charakteru alebo vzhľadu hodnotíme my pozitívne. Lákajú nás tí, ktorí sú ako my. S takýmto človekom je často jednoduchšie komunikovať, zdá sa, že s nami hovorí rovnakým jazykom. Týmto spôsobom sa navyše dopúšťame psychologického prenosu. Myslíme si: "Tento človek je krásny, je mi veľmi podobný. Takže som krásna aj ja." Kto nechce byť krásny?
