Ako viete, človek je spoločenská bytosť. Od narodenia sme obklopení ďalšími ľuďmi, s ktorými si vytvárame určité vzťahy. Sú to ľudia, ako aj vzťahy s nimi, ktoré nás v konečnom dôsledku učia byť ľuďmi.
Medziľudské vzťahy sú objektívnou interakciou dvoch jednotlivcov v procese komunikácie a spoločnej aktivity spojenej so subjektívnymi skúsenosťami každého z nich.
Od narodenia všetky medziľudské vzťahy zanechávajú výraznú stopu na charaktere dieťaťa. Úplne prvé medziľudské vzťahy v našom živote vznikajú, samozrejme, v rodine. Je dôležité, aby dieťa vyrastalo v atmosfére lásky a morálnej podpory, aby prvé ľudské vzťahy v jeho živote nepoškodili formovanie a rozvoj jeho osobnosti a nespôsobili nebezpečnú psychickú traumu.
Dieťa, ktoré mierne rastie, chodí do škôlky, potom do školy, kde musí kontaktovať ďalšie deti, ako aj s učiteľmi. Nemali by sme podceňovať plnosť zodpovednosti, ktorá leží na pleciach pedagógov a učiteľov, pretože, ako viete, základ osobnosti človeka je položený veľmi skoro. Preto je také dôležité, aby rastúce dieťa komunikovalo so zodpovednými, vzdelanými a svedomitými ľuďmi, preberalo od nich cenné vedomosti, zručnosti a životné skúsenosti. Je tiež dôležité, ako ľahko sa dieťa naučí komunikovať so svojimi rovesníkmi.
V procese chápania oficiálnych a neoficiálnych medziľudských vzťahov dochádza k vzájomnej výmene medzi ľuďmi (intelektuálnymi, informačnými, emocionálnymi, fyzickými atď.). Určité pocity (záujem, sympatie, antipatia, ľahostajnosť) sú základom každého vzťahu medzi ľuďmi. Pohodlné medziľudské vzťahy môžu viesť k priateľstvu, ba dokonca aj k láske. Je lepšie vyhnúť sa nepríjemným medziľudským vzťahom, ale ak je to z nejakého dôvodu nemožné, stojí za to naučiť sa tolerancii, schopnosti abstrahovať.
Jedným slovom, každý človek celý život zdokonaľoval umenie byť v tom či onom medziľudskom vzťahu. Najväčšie tajomstvo pozitívnej a produktívnej interakcie s ostatnými ľuďmi je jednoduché. Je dôležité poskytnúť ostatným postoj, ktorý by ste chceli zaujať vo vzťahu k sebe samému.
