Prechodný vek dieťaťa je skutočnou skúškou. Mení sa nielen fyzicky, ale aj psychologicky a niekedy sa do seba úplne zamotá a stane sa neovládateľným. V tomto smere však majú ťažkosti nielen samotní dospievajúci, ale aj ich rodičia. Správne správanie v tomto období je kľúčom k silným rodinným vzťahom.
Inštrukcie
Krok 1
Buď trpezlivý. Neustále zvyšovanie hlasu, škandály a krik v domácnosti sa nestanú atmosférou, ktorú náročný tínedžer potrebuje. Vo vzťahu k dieťaťu budete musieť preukázať pozornosť, starostlivosť a trpezlivosť. Neberte si k srdcu žiaden čin, ktorý sa vám zdá byť zlý. Ak stratíte trpezlivosť, riskujete stratu dieťaťa.
Krok 2
Vzdajte sa prísnej kontroly. Túžba vedieť o každom kroku vášho dieťaťa je pochopiteľná, najmä v prechodnom veku, keď je okolo toľko pokušení. Existuje ale určitá hranica, cez ktorú prekročíte osobný priestor tínedžera, čo ovplyvní váš vzťah. Narušíte jeho dôveru, ak napríklad začnete čítať jeho korešpondenciu na telefóne alebo počítači. Jediným spôsobom, ako nasledovať jeho život bez toho, aby spôsobil odmietnutie, je komunikácia. Nadviazajte kontakt, staňte sa jeho priateľom a potom budú informácie o sociálnom kruhu a spôsoboch trávenia času vo vašich rukách bez veľkého úsilia.
Krok 3
Buďte pevní v správnych chvíľach. Niekedy sa stále musíte stať prísnym rodičom. Ak teda vaše dieťa začalo aktívne porušovať všeobecne prijaté pravidlá v spoločenskom živote, musíte prijať rozhodné opatrenia. To isté platí pre ignorovanie pravidiel vo vašej domácnosti. Vaša autorita musí byť neotrasiteľná, inak sa navždy stratí rešpekt a poslušnosť.
Krok 4
Doprajte svojmu dieťaťu určitý stupeň voľnosti. Malo by to byť vyjadrené v nezávislom rozhodovaní o otázkach, v ktorých je to možné. Zákazom akýchkoľvek náklonností k nezávislosti prejavíte neúctu a odmietnutie tínedžera ako osoby. Práve tento okamih môže vytvoriť múr medzi vami. Zároveň je dôležité dodržiavať túto líniu: nadmerné opatrovníctvo a nadmerná sloboda sa stanú deštruktívnymi.
Krok 5
Túžba presadiť svoj spôsob myslenia a životný štýl nebude viesť k ničomu dobrému. Hodnotový systém dieťaťa sa môže zásadne líšiť od toho vášho, ale to zďaleka nie je dôvod na to, aby sme ho klasifikovali ako náročného tínedžera a snažili sa potlačiť akúkoľvek samostatnosť. Nech sa stane tým, kým chce, nepotláča prejav osobnosti. Vo fáze jeho formovania to môže viesť k izolácii až agresii.
