Všetky zmeny v charaktere človeka možno rozdeliť na typické, prirodzené a zvláštne alebo atypické. Prvým sa dajú nepochybne pripísať zmeny súvisiace s vekom.
Prvá polovica života
Ako dospievajú, ľudia sa zbavujú charakterových vlastností, ktoré sú charakteristické pre malé deti. Je zvykom označovať ich ako vrtošivosť, nezodpovednosť, plačlivosť, sebestrednosť a oveľa viac. S vekom si ľudia osvojujú pozitívne alebo „dospelé“charakterové vlastnosti, ktoré sa v tej či onej miere prejavujú časom u každého. Medzi tieto vlastnosti patrí tolerancia, racionalita, zodpovednosť, múdrosť podľa skúseností. Mimochodom, práve hromadenie životných skúseností do veľkej miery mení pohľad ľudí na to, čo sa deje.
Dvadsaťroční ľudia žijú hlavne v budúcnosti, všetka ich činnosť, myšlienky na akciu sú naplnené plánmi, ktoré pripomínajú skôr fajkové sny. Ľudia najčastejšie v dvadsiatich rokoch vôbec netušia, s akými ťažkosťami sa stretnú, preto sa na svet pozerajú veľmi, niekedy až prehnane optimisticky. Pre väčšinu ľudí okolo dvadsiatich rokov je typické odkladanie dôležitých vecí „na zajtra“typický nedostatok tolerancie a zodpovednosti. Všetko sa to však mení do tridsiatky.
V tomto veku všetky myšlienky ľudí stále smerujú do budúcnosti, ale to nie je taká vzdialená a pominuteľná budúcnosť. V tridsiatich už človek nesníva, ale robí si plány. Do tohto veku sa spravidla nahromadí dostatok skúseností, predstáv o živote, čo vám umožní pozerať sa na svet s väčšou sebadôverou. Zvyčajne okolo tridsiatky sa všetky povahové vlastnosti trochu zostria, pozitívne a negatívne vlastnosti sa zvýraznia. Do tridsiatky človek získa charakter, ktorý si zaslúži. Vo väčšine prípadov po tomto veku nedôjde k žiadnym kardinálnym, vážnym zmenám, pokiaľ samozrejme nedôjde k vážnym emocionálnym otrasom, ktoré zmenia celý život.
Postava v dospelosti
V nasledujúcich dvoch desaťročiach ľudia prekročia hranicu, ktorá pre nich spája minulosť aj budúcnosť. Najčastejšie sa v tomto období (asi o päťdesiat rokov) dostávajú do popredia pragmatické charakterové vlastnosti, ktoré uľahčujú život v súčasnosti, ale všetky druhy idealistických vlastností, ktoré sú spojené so snami a sny ustupujú do úzadia.
Ľudia vo veku od šesťdesiat do sedemdesiat rokov myslia na budúcnosť oveľa menej ako na minulosť. Vzhľad fyzických chorôb, pokles výkonu vedie k vzniku nostalgie po minulosti. Ľudia v tomto veku si myslia, že v minulosti bolo všetko lepšie, preto niekedy vystupujú do popredia povahové vlastnosti ako nevrlosť, neustála nespokojnosť s ľuďmi okolo. Ak človek v tomto veku žije plnohodnotný život, komunikuje s priateľmi, trávi dostatok času so svojou rodinou, prejavujú sa takéto negatívne povahové vlastnosti v menšej miere.
