Rozvod je vážnou tragédiou v živote každej rodiny. Rozvod pre deti sa stáva skutočnou katastrofou. Pre dieťa, ktoré si práve formuje systém hodnôt a predstavu o láske, je to skutočný kolaps, vážna psychická trauma. Dieťa sa bojí, hnevá sa a vôbec nechápe, ako bude žiť ďalej.
Odolnosť dieťaťa voči stresu a psychologická flexibilita vo veľkej miere závisí od jeho veku. Deti do 6 rokov prežívajú najbolestivejšie rozpady rodiny, pretože základom ich zdravého psychoemotionálneho vývoja v tomto období je stabilita a dôvera.
Ako môžu dospelí pomôcť deťom zvládať stres?
- Bábätká do 1, 5 rokov si, prirodzene, ešte neuvedomujú, čo sa deje, ale prenáša sa na nich nervozita a popudlivosť ich rodičov. Stávajú sa viac slzavými, podráždenými a môžu sa vyskytnúť poruchy spánku. Dieťaťu pomôže maximálne dodržiavanie jeho obvyklého denného režimu. Dieťa by ste mali brať na ruky čo najčastejšie, objímať ich, potom sa bude môcť cítiť chránené.
- Vo veku 1, 5 až 3 rokov deti veľmi ťažko prechádzajú zmenami v živote rodiny. V tomto veku je pre nich celý svet rodina. Bez ohľadu na to, ako im rodičia vysvetľujú, nemôžu pochopiť, prečo už nie je otec alebo mama. Deti sú často veľmi nervózne, môže dôjsť k oneskoreniu vo vývoji. Aby dieťa dokázalo situáciu čo najľahšie zvládnuť, mali by sa rodičia, tak ako doteraz, podieľať na živote dieťaťa a udržiavať čo najviac jeho obvyklý spôsob života.
- Veková skupina detí od 3 do 6 rokov ešte nedokáže pochopiť skutočné dôvody rozchodu rodičov. Je veľmi tragické, keď si deti myslia, že k rozvodu došlo práve kvôli nim. Deti môžu prenasledovať obavy z temného, nepokojného spánku. Bude sa im ľahšie, ak sa rodičia rozídu priateľsky, a sami nebudú v dlhotrvajúcej depresii. Mnoho rodičov urobí vážnu chybu, keď sa začne deliť o svoje pocity so svojím synom alebo dcérou, alebo keď bude hnevať na deti. Najlepšie je, aby rodičia navštívili psychológa a odviezli dieťa k detskému špecialistovi.
- Staršie deti vo veku od 6 do 11 rokov už vedia pochopiť dôvody a význam rozvodu svojich rodičov. V tomto veku sa deti začínajú báť stratiť svojich blízkych, byť samy. Veria, že môžu pomôcť svojim rodičom, aby sa opäť stali rodinou, a môžu pre to podniknúť určité kroky. V tomto čase by rodičia mali medzi sebou nadviazať priateľské vzťahy, vylúčiť hádky a vzájomné obviňovanie za prítomnosti detí. Každý z rodičov by mal tráviť čo najviac času so svojimi deťmi, zaujímať sa o ich myšlienky a pocity a chodiť s nimi. Je užitočné organizovať výlety a nové spoločné záľuby.
Nech už majú rodičia akýkoľvek vzťah, hlavné je, že ak už majú deti, v prvom rade o nich premýšľajte. Koniec koncov, deti určite nemôžu za to, čo sa deje medzi dospelými.
