Americkí psychológovia, neurovedci a pediatri z Waynovej univerzity v Detroite uskutočnili množstvo štúdií, ktoré pomáhajú pochopiť mechanizmy formovania detskej inteligencie.
V jednom experimente vedci požiadali tehotné ženy, aby pomenovali vek, v ktorom podľa ich názoru deti začnú spoznávať okolitú realitu. V zásade sa neskoršie obdobie nazývalo 2 - 3 mesiace a iba 13% budúcich matiek verilo, že dieťa začne vnímať svet od narodenia. Po narodení detí boli rodiny zúčastnené na prieskume sledované počas celého roka. A hoci sa novonarodené deti navzájom prakticky nelíšili, do roku sa úroveň psychomotorického a intelektuálneho vývoja začala výrazne líšiť. Najvyššiu úroveň dosiahli deti, ktorých matky si boli istý svojím skorým vývojom.
Čo vysvetľuje túto skutočnosť? Je to jednoduché, také matky vedeli viac o schopnostiach dieťaťa, a preto boli oveľa citlivejšie, verbálne aj emocionálne. Viac pracovali s deťmi, rozprávali sa, vyberali herný materiál primeraný veku a stimulujúce cvičenia, umožňovali im spoznávať svet okolo.
Okrem dôvery v skorý vývoj dieťaťa je dôležité obohatiť stravu aj o jedlá z rýb a morských plodov. Vedci preukázali, že potravina obsahujúca omega-3 kyseliny, ktoré sú bohaté na ryby, má pozitívny vplyv na vývoj mozgu dieťaťa, navyše pomáha predchádzať popôrodnej depresii. Mnoho budúcich matiek úplne vylučuje morské plody zo svojho jedálneho lístka, pretože sa obávajú rizika poškodenia mozgu dieťaťa zlúčeninami ortuti, ktoré sa hromadia vo veľkých množstvách v rybách. Vedúci projektu Dr. Cohen poznamenáva, že z potravy by sa mali vylúčiť iba veľké ryby, napríklad mečúň. Je ale užitočné spestriť si jedálniček treskou, tuniakom a krevetami.
Preto bude dieťa najchytrejšie, ak s ním matka začne komunikovať a rozvíjať ho od kolísky, alebo lepšie, aj keď je ešte v brušku.
