Dieťa môže byť poslané do školy vo veku šesť rokov, ako aj sedem alebo dokonca osem rokov. Vstup do prvého ročníka závisí od želaní rodičov a od pripravenosti samotného dieťaťa. Preto nemôže existovať jednoznačná odpoveď, aký vek je lepší. Je potrebné starostlivo študovať správanie konkrétneho predškoláka.
Rodičia môžu určiť pripravenosť na školu sami alebo s pomocou psychológa. Skúsený učiteľ po jedinom rozhovore s dieťaťom a vykonaní najjednoduchších testov dokáže povedať, či je predškolák na hodiny pripravený alebo ešte nie. Ale aj tak rozhodnú rodičia spolu s dieťaťom. Malo by sa však pamätať na to, že slová dieťaťa o tom, čo chce ísť do školy, nemôžu byť rozhodujúce pri rozhodovaní o tom, že ho pošlú do 1. ročníka vo veku 6 rokov, teda o niečo skôr, ako je obvyklý čas. Ak si sami nie ste istí, že charakter dieťaťa sa už dostatočne vyvinul a telo sa posilnilo, je lepšie ho udržiavať v materskej škole až do celých 7 rokov. Chodenie do školy vo veku 8 rokov je skôr výnimkou z pravidla, ale je tiež celkom prijateľné. V tomto veku sa do školy posielajú deti, ktoré sa narodili na konci roka alebo jednoznačne odmietli nastúpiť načas do novej vzdelávacej inštitúcie.
Psychická pripravenosť na školu
Školská pripravenosť je určená dvoma parametrami - úrovňou psychického a fyzického rozvoja. Pojem psychologické dozrievanie zahŕňa motiváciu predškolákov, rozdeľuje sa na motiváciu hraciu, výchovnú, sociálnu a prospechovú. Najlepšou možnosťou by samozrejme bolo, aby dieťa malo vzdelávaciu motiváciu, keď chce ísť do školy, aby spoznávalo svet a učilo sa nové veci. V prípade výkonovej motivácie chce dieťa navštevovať aj hodiny, ale hlavným dôvodom sú dobré známky, pochvala, ocenenie, uznanie. Je to tiež dobrá forma ašpirácie, ktorá je však niekedy nestabilná, pretože len jedno zlé hodnotenie alebo nedôvera učiteľa ju môžu zničiť.
Dieťa, ktorého hlavnou formou je sociálna motivácia, sa ponáhľa do školy za novými známymi a priateľmi. Možno bude študovať dobre, pretože chce upútať pozornosť učiteľa alebo kolegov, ale to nie je dlho. Z psychologického hľadiska sú však najviac nezrelé deti s hernou motiváciou. Prichádzajú do školy s hračkami, sú roztrúsení po triedach, nepočúvajú učiteľove vysvetlenia, nerozumejú, prečo potrebujú niečo napísať, počítať alebo si robiť domáce úlohy. Triedy v 1. ročníku sú samozrejme často vedené hravou formou, ale stále ide skôr o učenie a získavanie vedomostí ako o hru. Preto je potrebné týchto predškolákov nechať ešte rok v škôlke.
Fyzická pripravenosť a intelektuálna úroveň dieťaťa
Psychológ, učiteľ alebo rodičia by okrem toho mali venovať pozornosť pripravenosti detskej ruky na písanie, identifikovať jeho intelektuálnu úroveň, stupeň pripravenosti na prvé hodiny. Za týmto účelom pozorujte dieťa, vykonajte malý test, opýtajte sa ho v pokojnej atmosfére bez zvýšenia hlasu. Okrem otázky, či vaše dieťa chce ísť do školy, môžete položiť otázky, čo tam bude robiť, kto s ním bude študovať, prečo by malo chodiť do školy. Pozorujte, ako sa dieťa správa v skupine cudzích ľudí, či je utiahnuté. Dokáže niečo asi 30-40 minút sám robiť, napríklad kresliť, pokojne sedieť na jednom mieste? Skontrolujte, či dieťa dokáže napočítať do sto a vyriešiť jednoduché problémy, či pozná všetky písmená a či už dobre číta. Vie dieťa zostaviť súvislý príbeh z obrázka najmenej piatich viet, vie naspamäť niekoľko stredných alebo dlhých básní. Dokáže držať pero a písať s ním jednoduché tvary, vie dobre používať nožnice a lepidlo, vyrába nášivky, maľuje obrázky. Je tiež veľmi dôležité, či vaše dieťa chce študovať samo alebo neustále potrebuje pomoc.
Fyzický vývoj tela nie je menej dôležitý ako psychologická pripravenosť. Telo budúceho školáka musí nadobúdať črty dospelého, v ňom črty štruktúry dieťaťa postupne ustupujú do pozadia. U školopovinného dieťaťa sa formuje pás, klenba nohy, kĺby na prstoch a zuby sa začínajú meniť. Fyzicky pripravené deti sa vedia samy vyzliecť a obliecť, zapnúť si gombíky, zaviazať si šnúrky na topánkach, vystúpiť po schodoch striedavo oboma nohami.
Predškolská kríza
Ak dieťa spĺňa väčšinu z týchto bodov, má v nich solídne vedomosti a dobré zručnosti, je pripravené na školu. Je však dôležité, aby si rodičia pamätali, že práve vo veku 6 - 7 rokov začína dieťa vekovú krízu, keď dieťa prestáva vnímať svet ako predškolák, iba hravou formou správania, ale nie ešte vedieť, ako sa to naučiť vidieť a spoznávať inak. Preto sú v tomto veku možné zmeny nálady, rozmary dieťaťa, neprimeraná tvrdohlavosť, plač. Dospelí si môžu toto správanie mýliť s rebéliou, prejavom zlého rodičovstva, ale nie je to tak. Dieťa v tomto veku potrebuje pomoc a podporu, pretože nerozumie sebe samému a nedokáže rodičom nič vysvetliť. A škola pridáva ďalší dôvod stresu. Preto je potrebné so staršími predškolákmi a mladšími študentmi zaobchádzať opatrne, dať im čas na prispôsobenie sa novým podmienkam, zvyknúť si.
