Myslenie je predmetom štúdia v rôznych vedných odboroch. Sekcie logiky, filozofie, psychológie, genetiky, lingvistiky a ďalších vied sa snažia porozumieť myšlienkovým pochodom človeka a odpovedať na otázky, čo je to myslenie, aké existujú jeho formy atď.
Koncept racionálneho myslenia
Racionalita zvyčajne znamená racionalitu, charakteristiku poznania, ktorá je opakom zmyslového, emocionálneho poznania. Neexistuje presná a jasná definícia racionálneho myslenia a racionality. Všeobecne môžeme povedať, že racionalita je druh myslenia, pri ktorom sa optimálne rozhoduje na základe porovnania súboru faktov, a nie na základe pocitov alebo emocionálnych impulzov.
Logika je dôležitou súčasťou racionálneho myslenia. Logika ako veda študuje formy dosahovania pravdy prostredníctvom poznatkov, a nie prostredníctvom zmyslových skúseností. V racionálnom myslení musia mať závery prísnu logickú postupnosť. Proces racionálneho poznávania v logike zahŕňa niekoľko etáp: koncepciu, úsudok a vyvodenie záveru.
Koncept je najjednoduchšou časťou racionálneho myslenia, je to úvaha o objekte, ktorý vyjadruje jeho hlavné črty. Súd je forma uvažovania o objektoch reality v kontexte ich vzťahov a súvislostí. Na základe pojmov a úsudkov človek prichádza k záverom, ktoré poskytujú určité vedomosti o predmete uvažovania. Pri vytváraní záverov musí byť každý koncept, úsudok jasne overený, zvážený a spochybňovaný.
Racionálne myslenie je spojené so zmyslovým myslením, opiera sa oň, na rozdiel od zmyslového myslenia sa však nepripojí k obrazom a vnemom, ale v študovaných objektoch vyberá iba to podstatné.
Princípy racionálneho myslenia
Racionálne myslenie využíva operácie ako porovnanie, analýza, abstrakcia, syntéza, klasifikácia, formalizácia, modelovanie, idealizácia, zovšeobecnenie. Na zistenie pravdy racionálnym myslením sa používajú metódy dedukcie, indukcie atď.
Racionálne myslenie využíva zákony logiky: identita, dôslednosť, vylúčená tretia a dostatočný rozum. Proces racionálneho myslenia možno reprezentovať nasledujúcim reťazcom: ustanovenie pojmov, tvorba úsudkov o pojmoch, t.j. identifikácia súvislostí medzi nimi, spájanie rozsudkov s inferenciami, porovnanie konceptov, úsudkov a dedukcií v rámci dokazovania.
Racionálne myslenie je vždy riadené vedomím. Subjekt racionálneho myslenia si je vedomý a ospravedlňuje každú činnosť zákonmi logiky.
